Materiál so „100-ročnou“ životnosťou
Úseky diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 vznikli v rámci PPP projektu, ktorý riadi spoločnosť Zero Bypass Limited. Pôvodná dokumentácia počítala s tým, že ich protihlukové steny zvládnu storočnú životnosť takmer bez údržby. Konštrukcie mali odolávať poveternostným podmienkam aj korózii, aby štát nečelil nákladom na ich pravidelné opravy.
Ľudia sa už na začiatku čudovali, prečo stavajú protihlukové steny z hrdzavých panelov. Vysvetlenie znelo, že ide o drahý a špeciálny materiál. Koróziu deklarovali ako normálnu. Malo ísť o povrchovú ochranu, ktorá zabráni úplnému prehrdzaveniu do hĺbky. Realita po piatich rokoch tomu však nezodpovedá.
Kto zaplatí opravy?
Ministerstvo dopravy potvrdilo, že poškodené časti už nahrádzajú novými hliníkovými panelmi. V PPP projektoch platí jednoduché pravidlo. Štát platí len za dostupnosť komunikácie. Korózia protihlukových stien neobmedzuje prejazdnosť úsekov. Náklady na výmenu teda znáša samotný koncesionár, spoločnosť Zero Bypass Limited.
Hrdza môže byť len začiatok
Nultý obchvat Bratislavy už v minulosti čelil kritike pre kvalitu niektorých častí stavby, vrátane mostov či podkladových vrstiev. Korodujúce protihlukové steny preto pôsobia ako ďalší signál, že PPP projekt nesie viac rizík, než sa predpokladalo. Ide nielen o estetický, ale aj technický a finančný problém, ktorý sa môže v budúcnosti prehĺbiť. Rozsiahla korózia za tak krátky čas je varovaním, že sľubovaná životnosť protihlukových stien na úrovni 100 rokov bola zjavne nereálna. Koľko ďalších prvkov infraštruktúry sa podobným spôsobom môže ukázať ako problémových?
