Takmer mesiac bez ropy
Ropovod Družba bol pre Slovensko kľúčovou tepnou. Keď sa tok zastavil, nešlo o hodinový výpadok. Išlo o situáciu trvajúcu týždne.
Ak energetický systém stojí prevažne na jednom smere dodávok, výpadok sa neprejaví ako logistická nepríjemnosť. Prejaví sa ako systémový problém. A presne to dnes sledujeme.
O kríze informovali až po mesiaci
Osobitnou kapitolou je komunikácia vlády. O výpadku dodávok sa vie od konca januára, teda takmer mesiac. Napriek tomu sa verejnosť o vyhlásení stavu ropnej núdze dozvedá až teraz. Pri tak zásadnej téme, ktorá sa týka celej krajiny, cien palív, dopravy aj fungovania ekonomiky, pôsobí takýto časový sklz neférovo. Transparentná a včasná komunikácia je v krízových situáciách rovnako dôležitá ako samotné technické riešenia. Ak štát o probléme vie týždne, no verejnosť informuje až v momente vyhlásenia núdzového režimu, prirodzene to vyvoláva otázky o otvorenosti riadenia. Takýto štýl komunikácie pripomína skôr éru bývalého režimu, počas ktorého sa nepríjemné informácie dávkovali oneskorene a „až keď bolo treba“, než modernú demokratickú správu vecí verejných.
Štyri roky známe riziko
Vojna na Ukrajine netrvá mesiac. Riziko spojené s trasou Družby bolo zrejmé od začiatku konfliktu. Štyri roky predstavujú dostatočne dlhé obdobie na to, aby sa z núdzového stavu stala stratégia. Tu sa zodpovednosť delí medzi štát a rafinériu.
Slovnaft: Komfortná zóna sa zmenila na riziko
Slovnaft dlhodobo spracovával prevažne ruskú ropu typu Urals. Technologicky aj ekonomicky to dávalo zmysel. Optimalizované zariadenia, stabilný tok suroviny, priaznivejšie náklady. Z pohľadu hospodárskych výsledkov racionálne rozhodnutie.
Z pohľadu riadenia rizika však išlo o extrémnu koncentráciu závislosti. Výroba palív pre celý trh stála na jednom dominantnom zdroji, navyše prechádzajúcom cez vojnové územie. V podnikaní platí jednoduché pravidlo. Závislosť od jediného dodávateľa je riziko. V tomto prípade išlo o riziko s celoštátnym dopadom.
Štát: Energetická bezpečnosť nie je dobrovoľná disciplína
Slovensko vedelo, že konflikt trvá. Vedelo, že rafinéria je dominantným hráčom. Vedelo, že alternatívne trasy sú slabé. Energetická bezpečnosť však nie je interné rozhodnutie jednej firmy. Je to strategická úloha štátu. Parlament aj vláda mali čas:
- vytvárať silnejší tlak na diverzifikáciu,
- nastavovať regulačné motivácie,
- posilňovať logistické alternatívy,
- pripravovať realistické krízové scenáre.
Ak dnes po výpadku jednej trasy vyhlasujeme stav ropnej núdze, znamená to, že systém ako celok nebol dostatočne zabezpečený.
Námorná trasa cez Adriu
Slovensko už požiadalo Európsku komisiu o možnosť dovážať ruskú ropu námornou cestou. Alternatívna trasa má viesť cez ropovod Adria z chorvátskych prístavov. Skupina MOL Group už objednala prvé zásielky po mori, ktoré by mali doraziť do Chorvátska začiatkom marca.
Technicky realizovateľné riešenie teda existuje. Otázka znie, prečo sa aktivuje až v momente, keď ropa z Družby netečie takmer mesiac.
Päťnásobne drahšia preprava
Podľa vyjadrenia premiéra je preprava alternatívnou trasou päťnásobne drahšia než doprava cez Družbu. Zvýšené náklady má znášať Slovnaft. To zásadne mení ekonomiku celého modelu.
Ak firme dramaticky vzrastú vstupné náklady, má tri možnosti - znížiť maržu, absorbovať stratu alebo preniesť časť nákladov do cien. V energetike sa nákladové šoky historicky takmer vždy premietali do koncových cien. To znamená, že to vo výsledku zaplatia samotní motoristi na zvýšených cenách palív.
Štát má nástroj, ktorým to riešiť
Ak sa zvýšené náklady začnú prejavovať na cenách pohonných hmôt, štát nie je bezmocný. Jedným z nástrojov je dočasné zníženie DPH na palivá počas trvania krízy. Takýto krok by síce znamenal výpadok príjmov rozpočtu, no zároveň by zmiernil tlak na motoristov a dopravcov.
Podobný model v minulosti zvolilo Poľsko, ktoré počas energetickej krízy dočasne znížilo DPH na palivá ako súčasť širšieho protiinflačného balíka.
Tvrdé vysvedčenie
Vojna je externý faktor. Poškodenie Družby je externá udalosť. Závislosť od jedného zdroja počas štyroch rokov konfliktu však nebola náhoda. Bola to kombinácia pohodlia, krátkodobej efektivity a ignorovania rizika.
Rozdiel medzi lacnou stabilitou a drahou improvizáciou sa v energetike zvyčajne nevytratí. Zvyčajne sa objaví na cenovke. A tú v konečnom dôsledku pocíti každý motorista.
FOTO: ilustračné
