Ako to funguje?
V japonských mestách známych ako „Snow Country“ vznikol počas 60. rokov minulého storočia unikátny spôsob, ako udržiavať cesty prejazdné bez masívneho posypu a bez neustáleho nasadzovania ťažkej techniky. Systém shosetsu používa trysky zabudované priamo v asfalte. V zime automaticky rozprašujú vodu čerpanú z podzemných prameňov, ktoré sú prirodzene teplejšie než okolité prostredie.
Voda má najčastejšie 10 až 15 °C, čo v podmienkach miest okolo ostrova Honshu stačí na to, aby sa čerstvý sneh po dopade začal topiť a nevytvoril vrstvu ľadu. Trysky sa aktivujú pri snežení a pri teplotách blízkych nule, pričom systém funguje ako neustále „polievanie“ vozovky.
Prečo v Japonsku nesolia?
Soľ predstavuje v zimnej údržbe rýchle riešenie, no má zásadné nevýhody. Podvozky áut, brzdové a výfukové systémy korodujú. Životnosť asfaltu sa skracuje a má negatívny vplyv na okolie ciest.
V japonských pobrežných regiónoch by nadmerné solenie navyše rýchlo poškodilo komunikácie, ktoré už aj tak trpia extrémnym množstvom snehu. Preto vyvinuli systém, ktorý sa opiera o miestnu geológiu a využíva teplejšiu podzemnú vodu namiesto ton chemických posypov.
Kde systém najčastejšie používajú?
Najrozsiahlejšie inštalácie nájdete v mestách na severe a severozápade Japonska, kde zimy pravidelne prinášajú dvojciferné metre snehu. Typickým príkladom je mesto Nagaoka, ktoré už v 60. rokoch zaviedlo rozsiahlu sieť trysiek na hlavných cestách.
Trysky sa nachádzajú najmä:
- na mestských komunikáciách,
- v centrách miest,
- na križovatkách a úsekoch, kde hrozí tvorba ľadu,
- na cestách vedúcich do kopcov či tunelov.
Systém dopĺňajú čerpadlá a potrubia napojené na lokálne vrty, vďaka čomu funguje autonómne bez potreby ohrievania vody.
Výhody oproti tradičnému posypu
Japonský prístup prináša viacero výhod:
- sneh sa topí okamžite po dopade, nevytvára sa kompaktná vrstva,
- nevzniká ľadová škrupina, ktorú by museli rozbíjať stroje,
- auta nekorodujú tak rýchlo ako v krajinách, kde sa soľ používa vo veľkom,
- vozovky vydržia dlhšie, pretože ich soľ nerozleptáva,
- menej zimnej techniky znamená nižšie náklady na údržbu.
Japonské mestá tak dokážu udržať priechodnosť komunikácií aj počas hustého sneženia bez nutnosti permanentných pluhov v uliciach.
Limity a ekologické riziká
Hoci systém funguje dobre, nejde o univerzálne riešenie a á viacero obmedzení:
- je závislý od miestnej geotermálnej a podzemnej vody,
- pri extrémnych mrazoch je účinok slabší,
- vo veľmi silnom snežení musí systém dopĺňať aj klasické odpratávanie,
- dlhodobé čerpanie môže zaťažiť podzemné zdroje.
Niektoré regióny preto kombinujú shosetsu s inými metódami – napríklad s teplovodnými rúrami pod asfaltom alebo s pravidelným mechanickým odpratávaním.
Prečo to funguje práve v Japonsku?
Krajina má priaznivú kombináciu faktorov:
- teplé podložie, ktoré ohrieva podzemnú vodu,
- mestá s extrémnym snežením,
- zimy, ktoré nie sú tak mrazivé ako v kontinentálnych oblastiach,
- infraštruktúru prispôsobenú častej údržbe snehu.
V oblastiach pod pohorím Hida napadá za jednu zimu toľko snehu, že tradičné posýpanie by bolo neefektívne. Postrek geotermálnou vodou im tak umožňuje udržiavať cesty bezpečné aj v najnáročnejších dňoch.
Systém pôsobí jednoducho, no je výsledkom dlhoročného hľadania efektívneho riešenia pre regióny s extrémnym snežením. Využíva miestne podmienky, šetrí infraštruktúru a znižuje koróziu vozidiel. Preto neprekvapí, že V Japonsku nesolia, ale spoliehajú sa na geotermálnu vodu, ktorá udržiava cesty bezpečné bez agresívnych chemikálií.
