Staré Škodovky: Ako sa z bezcennej masovky stala hodnotná rarita?

Kedysi ich boli plné ulice

Koľko stáli ako nové?

Pri starých škodovkách treba s dobovými cenami pracovať opatrnejšie než pri západných autách. Československá ekonomika nefungovala ako otvorený trh, auto nebolo iba otázkou cenníka a jednoduchý inflačný prepočet nedokáže zachytiť čakacie lehoty, dostupnosť, mzdy ani fakt, že osobné auto predstavovalo pre mnohé rodiny veľký životný nákup.

Prečo padli až na úplné cenové dno?

Prvý a najsilnejší dôvod bol psychologický. Po páde železnej opony staré škodovky extrémne morálne zostarli prakticky zo dňa na deň. Ešte v 80. rokoch slúžila Škoda 105 alebo 120 ako bežné rodinné auto, no v 90. rokoch veľa ľudí chorobne túžilo presadnúť do západného auta za každú cenu. Kto vtedy stále jazdil na škodovke s motorom vzadu, často si pripadal ako zberba a odpad spoločnosti. Všetko západné pôsobilo modernejšie, lepšie a prestížnejšie, hoci realita bývala oveľa zložitejšia.

Háčik bol v tom, že ľudia sa už od začiatku 90. rokov zbavovali relatívne nových áut. Nebolo nič výnimočné, keď niekto predal Škodu 120 vyrobenú napríklad v roku 1987 a kúpil si síce západný, ale často ešte starší a drahší Fiat Ritmo, Ford Escort alebo Opel Kadett. Na papieri to vyzeralo ako spoločenský progres. V praxi sa však nejeden majiteľ dobrovoľne zbavil zánovnej stodvadsiatky, ktorá mala minimálne 10-ročnú odolnosť voči korózii, a sadol si do staršej západnej jazdenky, ktorá dokázala byť už po 6 rokoch prehnitá na prach.

Práve opravy boli v 90. rokoch samostatný problém. Mnohé západné jazdenky prichádzali unavené, prehnité alebo zanedbané. Servisné zázemie, dostupnosť dielov a skúsenosti mechanikov neboli ani zďaleka také ako dnes. Často sa opravovalo systémom pokus-omyl. Majiteľ zaplatil niekoľkonásobok mesačného platu, mechanik vymenil podozrivý diel a pokojne sa mohlo stať, že porucha nezmizla.

V porovnaní s tým bola škodovka jednoduchá, známa a lacno opraviteľná, lenže vtedajšia spoločenská nálada bola jasná. Všetci chceli západné auto a stará škodovka sa stala symbolom zastaranosti.

Česká eko daň zrazila hodnotu ešte nižšie

Druhý silný úder prišiel v Česku v roku 2009. Pri prepise starších áut sa začal platiť emisný, teda ekologický poplatok. Pri vozidle bez emisnej normy, teda pri kategórii Euro 0, dosahuje 10 000 Kč. Pri Euro 1 ide o 5 000 Kč a pri Euro 2 o 3 000 Kč. Poplatok sa platí pri prepise vozidla na nového vlastníka alebo prevádzkovateľa.

Pri starej Škode 120 to bol obrovský problém. Ak malo samotné auto hodnotu pár tisíc korún, eko daň 10 000 Kč mohla stáť viac než celé vozidlo. Po zarátaní inflácie zodpovedá 10 000 Kč z roku 2009 približne sume okolo 17 000 Kč v roku 2026. Pri aute za pár tisíc korún išlo o likvidačnú položku.

Preto bolo naivné pýtať za mnohé staré škodovky akékoľvek vážnejšie peniaze. Predávajúci bol často rád, že si auto vôbec niekto vezme a bude ochotný zaplatiť poplatky spojené s prepisom.

Mnohé kusy sa tak doslova dávali za „ďakujem“, prípadne za odvoz, fľašu alebo symbolickú sumu, len aby majiteľovi nezavadzali v garáži, na dvore alebo za domom.

STK ako dvojsečná zbraň

Časté vyhadzovanie z STK fungovalo ako dvojsečná zbraň. Najprv pomohlo staré škodovky zatlačiť na úplné cenové dno, pretože veľa majiteľov už jednoducho nechcelo riešiť hrdzu, brzdy, svetlá, úniky kvapalín, vôle v nápravách alebo opakované opravy len preto, aby auto ešte raz prešlo technickou. Pri aute s hodnotou pár tisíc korún prestalo dávať zmysel investovať do opráv viac, než stálo celé vozidlo.

Zároveň však práve tento tlak začal neskôr pôsobiť opačne. Keď autá neprechádzali STK, veľkú časť majitelia odstavili, rozobrali alebo poslali rovno do šrotu. Počty sa rýchlo preriedili a najhoršie kusy skončili vo vysokých peciach. To, čo najskôr zrazilo ceny na minimum, neskôr pomohlo odraziť hodnotu zachovalých áut smerom nahor. Trh si postupne uvedomil, že pekná, udržiavaná a legálne prevádzkovateľná škodovka už nie je samozrejmosť.

Slovenské šrotovné preriedilo aj zachovalé kusy

Na Slovensku počty starých škodoviek výrazne preriedilo aj šrotovné z roku 2009. Štát vtedy poskytoval príspevok 1 500 € na nákup nového auta pri zošrotovaní vozidla staršieho ako 10 rokov. Dostupné prehľady uvádzajú, že štát na šrotovné minul takmer 50 miliónov eur a počet zošrotovaných áut prekročil 44 000 vozidiel.

Do lisov vtedy nešli iba vydojené vraky, ktoré už mali najlepšie roky dávno za sebou. Skončili tam aj uloženky po dôchodcoch, zachovalé autá bez korózie a kusy, za ktoré by dnešní veteránisti pôvodným majiteľom utrhali ruky. Pri pohľade na dobové fotky a videá je dnes milovníkom veteránov do plaču. Na šrotoviskách stáli autá, ktoré by dnes mohli patriť medzi najzaujímavejšie zachované kusy.

Lenže presne tento bolestivý moment pomohol neskoršiemu rastu cien. Ak by sa obrovská časť zachovalých áut nevytratila zo systému práve v období, keď ich nikto nepovažoval za hodnotné, dnešný trh by nevyzeral rovnako. Šrotovné síce zničilo množstvo zachovalých škodoviek, no zároveň výrazne preriedilo počty. Práve nedostatok pekných pôvodných kusov dnes tlačí ceny nahor.

Kedy boli Staré Škodovky najlacnejšie?

Najhoršie obdobie prišlo od 90. rokov do nultých rokov nového milénia, pričom v Česku ho ešte predĺžila eko daň po roku 2009.

Koľko stoja dnes?

Pri špičkových autách, vzácnejších verziách, nízkom nájazde, pôvodnom laku alebo výnimočnej dokumentácii môžu predajcovia pýtať ešte viac. To však automaticky neznamená, že trh takú cenu aj zaplatí.

Nemecko ukazuje obmedzenú likviditu

Nemecký trh slúži najmä ako kontrast. Na českom a slovenskom trhu majú staré škodovky silnú nostalgickú hodnotu. V Nemecku ju majú iba pre časť kupujúcich. Západný veteránista si v rovnakej cenovej hladine môže vybrať starý Volkswagen, Opel, Mercedes, BMW alebo iný domáci youngtimer, ku ktorému má oveľa osobnejší vzťah.

V nemeckej inzercii je oveľa menej kusov a za výrazne nižšie ceny. To je dôležitá pointa. Česká alebo slovenská cena ešte neznamená celoeurópsku likviditu. Domáci kupujúci platí aj za spomienku, ktorú väčšina Nemcov nemá. Preto sa môže stať, že auto ocenené doma na peknú sumu si na západe hľadá kupca veľmi dlho, prípadne ho za rovnaké peniaze nepredáte vôbec.

Britský trh je zo zberateľského hľadiska zaujímavý

V Británii sa tieto autá predávali ako Škoda Estelle, prípadne Super Estelle a po facelifte Estelle Two. Práve tu sa môžete stretnúť aj so zaujímavými raritami. Objavujú sa exportné výbavy, autá so vstrekovaním namiesto karburátora alebo dokonca dodatočne predajcom prerobené kabriolety.

Pri takýchto autách však treba rátať s pravostranným riadením. Pre bežného slovenského alebo českého kupujúceho to môže znamenať nevýhodu. Zberateľ to však môže vidieť opačne. „Volant na zlej strane“, exportná výbava alebo neobvyklá karosárska úprava môžu z auta spraviť ešte zvláštnejší kus, pretože takýchto škodoviek vzniklo podstatne menej než bežných domácich sedanov.

Prečo tak zdraželi?

Staré škodovky zdraželi najmä preto, lebo boli príliš dlho úplne bezcenné alebo mali dokonca zápornú hodnotu (povinnosť zaplatiť ekodaň pri prepise). Keď prišli západné jazdenky, veľa majiteľov ich prestalo šetriť. Niektoré autá slúžili ako zimné približovadlá, iné ako prvé autá pre mladých vodičov, ďalšie skončili ako zdroj náhradných dielov. Mnohé dorazila hrdza, zanedbaná údržba, lacné opravy alebo jednoduchý fakt, že majiteľ už nechcel investovať do auta, ktoré malo na trhu nulovú alebo dokonca zápornú hodnotu.

Druhým dôvodom je nostalgia. Ľudia, ktorí tieto autá zažili ako deti, dnes často hľadajú presne taký kus, aký mal otec, dedko, sused alebo v ňom neskôr absolvovali výcvik v autoškole. Nekupujú si len Škodu 120. Kupujú si vôňu starého interiéru, zvuk motora vzadu, cinkanie dverí pri zatváraní, cvakanie pántov pri otváraní, spomienky na dovolenku pri Balatone a „časy, keď bol svet ešte v poriadku“.

Tretím dôvodom je originalita. Práve pôvodné autá začali miznúť najrýchlejšie. Lacné škodovky ľudia modifikovali, lacno a neodborne opravovali, kombinovali interiéry z iných výbav, menili motory, prestriekavali ich a neriešili, či o 30 rokov bude niekoho zaujímať pôvodný odtieň, dobové čalúnenie alebo správny volant. Dnes práve tieto detaily rozhodujú o tom, či ide iba o staré auto alebo o kus s historickou hodnotou. Nehovoriac o tom, že čalúnenia sedadiel mali tragickú kvalitu a ak neboli zakryté poťahmi alebo auto nestálo celý život v garáži, tak ich za pár rokov spálilo slnko a v pôvodnom stave sa nezachovali.

Nie každá stará Škodovka má rovnakú hodnotu

Najväčšiu hodnotu má zdravá karoséria, pôvodný lak, zachovalý interiér, kompletné doklady, nízky nájazd, známa história a stav bez neodborných zásahov. Konkrétne v Česku zvyšujú zberateľskú hodnotu aj dobové ŠPZ a pôvodný papierový techničák. Stav karosérie je často dôležitejší, než mechanika. Oprava kompletne deravej prehrdzavenej karosérie vzhľadom na aktuálne ceny dielov, karosárskych a lakovníckych prác či chrómovania často nedáva ekonomický zmysel. Lacnejšie, než zachraňovať deravý vrak, je kúpiť si Škodovku v peknom stave.

Najväčší záujem preto dnes vyvolávajú autá, ktoré vyzerajú presne tak, ako si ich dnešní ľudia v produktívnom veku pamätajú z detstva. Najcennejšia býva škodovka, pri ktorej máte pocit, že ju niekto práve vytiahol zo suchej garáže po prvom majiteľovi a celé roky tam stála nedotknutá.