Alfa Romeo je veľmi špecifická značka a majitelia sa k nej vracajú skôr z nostalgie. Nové autá si väčšinou kupujú tí, ktorí už nejakú Alfu v minulosti vlastnili. Aj preto sú predaje skôr nižšie a stretnúť takýto model na ceste je určite viac jedinečnejšie, ako jej konkurentov. Alfa Romeo Stelvio mala byť po modeli Giulia druhým automobilom, ktorý mal odštartovať novú éru značky. Dnes sa však zdá, že sa plány nenaplnili a preto niekto môže nad Stelviom rozmýšľať ako nad jazdeným kúskom.
Automobil predstavili koncom roka 2016, do predajní sa dostal na začiatku roka 2017. Prvú modernizáciu mal v roku 2020, druhá estetickú v roku 2023. Vtedy dostala matrix LED svetlá a dizajn svetiel z nového modelu Tonale. V predaji je dodnes, ale už pekných pár rokov sa šepká o jej konci. Kedy príde, to asi nevedia ani priamo v Alfe, ale nového milénia sa určite nedožije.
Luxusnejšie prvky neboli
Na niektorých trhoch ste mali len zadné parkovacie senzory či halogénové svetlá, ale vždy tu bola automatická dvojzónová klimatizácia či tempomat. Za príplatok ste mohli mať niekoľko príplatkov, také luxusnejšie ako masážne či odvetrávané sedadlá, viaczónovú klimatizáciu alebo zadné vyhrievanie sedadiel tu ale dodnes absentuje. Alfa sa na luxus nehrá, dôležité sú skôr iné aspekty.
Do modernizácie v roku 2023 sa automobil spoliehal v základe na halogénové svetlomety, za príplatok boli bi-xenóny. Po druhom facelifte na tomto Alfa zapracovala a do základu sa dostali full-LED matrix svetlomety. To už je konkurenčná technika, staršie bi-xenóny síce nesvietia zle, ale funkciu vyrezávania neponúkali. Časom bude potrebný repas šošoviek, i keď im dosť pomohlo denné svietenie.
Podvozok
Toto je tá parketa, ktorú robí Alfa prvotriednou. Vpredu je lichobežníkové zavesenie s hliníkovými dielmi, hliníková je aj nápravnica. Ramená majú perfektnú výdrž a nie je problém nájsť auto s nájazdom cez 200 tisíc km, ktoré má stále pôvodné komponenty v dobrom stave. Špecialitou Alfy je aj „customizácia“ v podobe farebných brzdových strmeňov. Ak ste chceli, mohli ste ich mať v červenej, čiernej či zltej farbe.
Vzadu je tiež viacprvkové zavesenie, nápravnica je už síce oceľová, ale všetky ramená sú uchytené do nej. Na jazdné vlastnosti je to lepšie riešenie, ako keď niektoré rameno smeruje do karosérie. Veľmi to pripomína zadné zavesenie od BMW. Zadný diferenciál mohol byť aj samosvorný a to aj pri bežných modeloch, nielen QV. Treba len dávať pozor na plnenie, QV malo v starších verziách až 3 výpustné a nápustné skrutky.
I keď existovali aj zadokolkové verzie, veľká väčšina má pohon 4x4. Ide o elektrohydraulický systém, treba v ňom meniť olej každých 60 až 80 tisíc km. Rovnako je to aj v prípade ZF 8-stupňového automatu, ktorý tu bol sériovo pre každý motor. Brzdový systém je tu špecifický, takzvaný IBS. V jednom bloku je integrovaný posilňovač, ABS či ESP. Je to brake by wire systém, vyžaduje aj špecifickú výmenu brzdovej kvapaliny. Ak ju ale dodržíte, nie sú s ním hlásené problémy.
Motory
Tých nebolo na výber veľa. Prakticky ste si mohli kúpiť jediný 2,2-litrový štvorvalcový diesel, dvojlitrový turbo benzín alebo vrcholné QV s 2,9-litrovým šesťvalcom. Všetky boli spojené len so skvelým 8-stupňovým automatom, niektoré 2,2 JTD mohli mať okrem 4x4 aj pohon len zadnej nápravy. Zaujímavosťou všetkých verzií je karbónový hnací hriadeľ medzi prevodovkou a zadným diferenciálom.
Spoľahlivosť
Najrozšírenejšou jazdenkou bude určite verzia s 2,2-litrovým vznetovým štvorvalcom. I keď ju stále považujem za najlepšiu motorizáciu pod kapotou Stelvia, úplne nepriestrelná nie je. Na čo sa teda treba zamerať? V poslednom období sa objavujú pohonné jednotky, ktoré majú problémy so slabým tlakom motorového oleja a pridretými ojničnými ložiskami. Častokrát za to môže tesnenie medzi sacím košom a čerpadlom, ktoré pri dlhých výmenných intervaloch už po 6 rokoch stvrdne. Okolo neho začne čerpadlo prisávať vzduch a nedostatočne maže.
Ideálne je jazdiť na maximálne ročný servis, či max 15 tisíc km. Aj v takom prípade je ale dobré toto tesnenie časom vymeniť. Odborníci na Alfu odporúčajú po 6 rokoch, ak ale skrátite olejový interval, môže to byť aj neskôr. Na jeho výmenu treba dať dole vaňu a to pri štvorkolkách je náročný proces.
Motor má 2 vyvažovacie hriadele, niekedy je s nimi problém a mechanici ich vymontujú. Prekvapivo je motor aj po takomto úkone stále kultivovaný. Spod krytov na vyvažováky ale často tečie olej, to treba podchytiť skôr. Je tam aj separátor oleja, ten treba meniť s hlavnými remeňovými rozvodmi. Tie majú interval 100 tisíc km alebo 5 rokov, fachmani ho odporúčajú skrátiť na 60 tisíc km.
Je tu však nejaké ale
Keďže je to motor, ktorý vychádza z pôvodného 1.9 JTD z roku 1998, tak niečo môže robiť pri servisovaní problém. Prečo? Nuž vtedy to bol agregát umiestnený vpredu priečne, v Stelviu je pozdĺžne. A keďže priečne uložené motory majú často termostat pri prevodovke, tak to mal aj pôdovný 1.9 JTD. Tu to ale konštruktéri neriešili a nechali ho na rovnakom mieste. Keďže je ale umiestnený pozdĺžne a natlačený na motorovú priečku, výmena termostatu tu nie je na bežné 2 hodiny. Ak si teda niekto za tento úkon vypýta viac, ako je bežné, nečudujte sa.
Zo začiatku výroby tu nebolo ešte Ad-Blue, dajú sa tak nájsť aj kúsky bez neho. I keď sa to môžu zdať ako veľké problémy, ak sa podchytia, je to veľmi kutlivovaná pohonná jednotka, ktorá má v silnejšej verzii aj dobrú dynamiku a stále skvelú spotrebu. Na bežné jazdenie je to stále najlepší motor.
Benzín na krátke trasy?
Druhou možnosťou bol dvojlitrový turbobenzín. V Alfe ho označovali GME ako Global Medium Engine, má už reťazové rozvody vpredu a systém MultiAir. Je to špecifická vec, kombinuje plynulý zdvih a časovanie ventilov. Je dosť háklivý na zakarbónovanie a kto tak jazdí aj krátke trasy, už ho možno musel meniť. Práve krátke trasy sú pre tento agregát ešte väčší problém, ako pre diesel kvôli karbónovaniu.
Verzie do roku 2020 nemali GPF (OPF) filter, mohli aj trocha zadymiť. To je však pri tomto motore normálna vec. Občas sa vyskytli prípady, kedy praskol blok, či sa prehol. Ak totiž zhodíte hlavu, uvidíte len valce s veľkými chladiacimi otvormi okolo, ide totiž o takzvaný opendeck. Niektorí majitelia sa sťažovali aj na klepotavý zvuk, ktorý sa po zohriatí stratil. Niekto tvrdí, že sú problémom piestne čapy, niekto, že je to normálne a jednoducho má motor väčšie tolerancie aby zvládol aj ťažkú prevádzku v horúcich podmienkach.
Tak ako diesel, aj tento benzín má 2 chladiace okruhy. Jeden pre motor a druhý pre medzichladič a turbo (rovnako to má aj diesel). Jedno je však isté. Motor najlepšie funguje tým, čo ho aj poriadne využívajú a neboja sa doslova vyhnať pavučiny z výfuku.
QV pre všetkých?
Poslednou možnosťou je trocha okrajové QV, teda 2,9-litrové biturbo V6. I keď sa niektorí fachmani prikláňajú k názoru, že je to tá najspolahlivejšia pohonná jednotka, predsa len sa nedá odporučiť všetkým záujemcom. Je to mimoriadne zaujímavý motor, ktorý má dokonca vypínanie jednej rady valcov a dokáže na dlhých trasách jazdiť aj za 8 l/100 km.
Má však veľmi dlhý servisný interval na sviečky, až 70 tisíc km. S tým treba meniť aj vonkajšie rozvody. Tie vnútorné majú reťaz a sú na zadnej strane motora. Zatiaľ sa majitelia veľmi nesťažujú, a ak áno, tak je slabší skôr napínak reťaze. Niekedy štrajkuje vysokotlaké čerpadlo či podtlakové ovládanie turbodúchadiel. Ak ich nakoniec musíte vymeniť (tie turbínky), tak musí ísť motor von.
Motor musí mať dobré a čisté chladiče, je ich tam celkovo až 8. Po studenom štarte môže mať niekedy nevyrovnaný chod, čiastočne to rieši viacoktánový benzín. Obrovskou výhodou od roku 2020 je použitie aj nepriameho vstrekovania paliva (niekde sa dočítate, že to už majú aj motory s modelovým rokom 2019). Z tohto hľadiska je to naozaj najlepšia pohonná jednotka aj pre niekoho, kto jazdí kratšie trasy. Odporúčať však QV každému by bolo asi trocha kacírske.
I keď sa mnoho ľudí posmieva, že talianske autá trpia na elektroinštaláciu, tak Alfa Romeo Stelvio je opačný príklad. Niekedy niečo nefunguje, ale často je to spôsobené iným problémom. Háklivé sú však na podpätie pri horšej autobatérii.
Kúpiť/nekúpiť
Ako sa hovorí, každý petrolhead by mal raz v živote vlastniť Alfu Romeo. Môže toto tvrdenie platiť aj pre také vznetové Stelvio? Za mňa áno. Je to spoľahlivý stroj, ktorý má stále perfektné jazdné vlastnosti a vyčaruje vodičovi úsmev. Určite by praví „alfisti“ namietali, že na to potrebujete QV a áno, súhlasím. Lenže nemôže si ju kúpiť každý. Čiže kto si vyberie diesel či štvorvalcový benzín a postráži si servis, bude mu Stelvio robiť radosť. A možno občas aj nejaké vrásky kvôli nelogickým veciam. Lenže to je Alfa Romeo. Buď ju milujete, alebo nemáte radi.
