Ferrari F50 prišlo na trh v roku 1995 a Taliani ho vyrábali len dva roky. Oproti predchodcovi, teda modelu F40, prišla F50 s odlišnou koncepciou motora, vymenila preplňovanie za atmosféricky plnené valce. Celkovo vzniklo len 349 vozidiel, čo z neho robí skutočnú výnimočnosť.
Model využíval niekoľko technológií z prostredia F1. Vidlicový atmosféricky plnený dvanásťvalec má zdvihový objem 4,7 litra, dosahuje maximálny výkon 382 kW (520 koní) pri 8500 ot./min. a technicky vychádza z agregátu, ktorý značka používala v F1 do roku 1993.
5-ventilová technika
Rozovretie valcov dvanásťvalca je 65 stupňov, vŕtanie 85 mm a zdvih 69 mm. Je to teda podštvorcový motor, ktorý je typický pre motory schopné dosahovať vysoké otáčky. Kované piesty sú od Mahle, ojnice z titánu a motor má 3 sacie ventily, miesto bežných 2, teda využíva 5-ventilovú techniku.
Pri prenose krútiaceho momentu na zadnú nápravu auto využíva 6-stupňovú manuálnu prevodovku. Vpredu nájdeme 355-mm a vzadu 335-mm kotúče. Predné kolesá majú rozmer 245/35 R18 a zadné až 335/30 R18. Karbónový monokok na tú dobu predstavoval vrchol konštruktérskeho umenia, jeho hmotnosť je len 102 kg!
Ferrari vyrobilo 310 červených (8 tmavo), 31 žltých, 4 strieborné a 4 čierne modely, ktoré boli vypredané ešte skôr, ako automobil predstavili. Doslova sa po nich len zaprášilo. Dnes je situácia podobná. Autá prakticky na predaj nie sú. V dobe písania článku bolo jedno jediné na inzertnom portáli mobile.de, kde zaň pýtali takmer 6,5 milióna eur. Mali by sme ale dodať, že malo v čase predaja najazdených menej ako 6500 kilometrov.
