Ako pracuje radarový detektor?
Prvá vec, ktorú by sme si mali ujasniť, je to, že OOONO Co-Driver nefunguje ako tradičný radarový detektor, ktorý zachytáva elektromagnetické vlny vysielané policajným radarom. Ide o malé zariadenie, ktoré sa pripne napríklad na slnečnú clonu a cez Bluetooth sa spojí s telefónom. Nemá displej ani vlastnú elektroniku na snímanie signálu.
Firma predáva dva modely, NO1 a NO2, ktoré sa líšia hlavne výbavou. Lacnejší NO1 používa výmennú gombíkovú batériu CR2450 s výdržou niekoľko mesiacov a funguje ako samostatné zariadenie bez prepojenia na palubnú obrazovku auta. Drahší NO2 má nabíjateľnú batériu cez USB-C s výdržou približne mesiac, väčší farebný LED kruh pre lepšiu prehľadnosť a tlačidlo na odstránenie nesprávne zaznamenaných hlásení. Podľa informácií od výrobcu NO2 sa dá pri podporovaných vozidlách prepojiť aj s Apple CarPlay alebo Android Auto, takže upozornenia môžu ísť priamo cez reproduktory auta.
Ako to funguje a prečo to zvláda aj úsekové meranie?
Kľúčový rozdiel oproti klasickým detektorom? Po spárovaní so smartfónom zariadenie automaticky upozorňuje vodiča na radary a úseky merania rýchlosti na trase, nehody a iné rizikové miesta, respektíve na aktuálne dopravné hlásenia od komunity ostatných vodičov. Nezachytáva teda žiadny signál priamo, využíva polohu z GPS telefónu a porovnáva ju s databázou, ktorú si buduje celá komunita motoristov: čím viac vodičov zariadenie používa, tým rýchlejšie a presnejšie sa informácie o radaroch a rizikách šíria.
Práve preto zvláda aj to, na čo je klasický radarový detektor krátky. Úsekové meranie priemernej rýchlosti totiž nevysiela žiadny signál, ktorý by sa dal zachytiť, dá sa len vopred vedieť, kde sa nachádza. OOONO má polohy úsekových meraní uložené v databáze, rovnako ako to robia napríklad navigácie alebo aplikácia Waze. Táto výhoda má ale aj odvrátenú stranu. Keďže zariadenie nezachytáva žiadny signál naživo, pri úplne novom alebo len dočasne postavenom mobilnom radare, ktorý ešte nikto nenahlásil do databázy, môže prísť upozornenie neskoro alebo vôbec.
Recenzenti na Amazone opisujú, že v Nemecku boli hlásenia aktuálne a spoľahlivé, no počas jazdy Maďarskom dostávali upozornenia na nebezpečenstvo aj tam, kde nič nebolo, čo podľa ich vlastných slov viedlo k tomu, že mu postupne prestali venovať pozornosť…
Legislatíva sa líši naprieč krajinami
Podľa dostupných zdrojov je používanie tohto typu zariadenia bez problémov legálne napríklad v Spojenom kráľovstve, Slovinsku, Maďarsku, na Islande, v Dánsku, na Cypre či v Českej republike. V Nemecku je vlastniť zariadenie legálne, no za jeho použitie počas jazdy hrozí pokuta okolo 75 eur. Prísnejšie je na tom Francúzsko, kde hrozí pokuta až do 1500 eur a zhabanie zariadenia, podobne prísne postupujú aj Španielsko a Taliansko.
Pre Slovensko všeobecne platí, že pasívne varovné zariadenia (na rozdiel od aktívnych rušičiek, ktoré sú nelegálne vždy) tu nie sú výslovne zakázané, no pred cestou do zahraničia sa každopádne oplatí overiť si aktuálne pravidlá konkrétnej krajiny.
Oplatí sa investovať 32 eur?
Pri bežnej cene 40 až 50 eur ide o zariadenie strednej triedy s jasne definovanými limitmi – žiadny zázrak, ale rozumný pomer ceny a funkcií. Za akciových 32 eur je to o niečo výhodnejšie, treba si však uvedomiť, že nekupujete univerzálnu ochranu pred každým meraním rýchlosti, ale nástroj, ktorého spoľahlivosť rastie s tým, koľko ďalších vodičov v okolí ho tiež používa. Kto často cestuje po málo frekventovaných trasách alebo do zahraničia mimo veľkých miest, môže sa spoľahnúť menej. Kto jazdí najmä doma a po hlavných ťahoch, tam by mal fungovať spoľahlivo.
zdroj: ADAC
