Renault chce tlačidlá, aj keď sú drahšie
Glen Sealey, šéf Renault Australia, označil zachovanie fyzických ovládačov za jeden zo základných princípov súčasnej interiérovej filozofie značky. Renault chce používať dotykové obrazovky tam, kde dávajú zmysel, no zároveň ponechať fyzické skratky pre často používané funkcie. Zaujímavé je najmä ekonomické pozadie tohto rozhodnutia.
Sealey priznáva, že klasické ovládače znamenajú pre výrobcu vyššie náklady. Každé tlačidlo či otočný ovládač je samostatný komponent. Musí byť navrhnutý, vyrobený, namontovaný a prepojený s elektronikou auta. Ak automobilka rovnakú funkciu vloží do už existujúceho dotykového displeja, veľkú časť tejto hardvérovej zložitosti môže odstrániť. Renault je však ochotný zaplatiť viac, pokiaľ tým zjednoduší ovládanie auta.
Displej nie je problém. Problém je, čo doň výrobcovia ukryjú
Samotná prítomnosť veľkej obrazovky ešte nemusí byť nevýhodou. Moderný infotainment je ideálnym miestom pre navigáciu, multimédiá, 360-stupňové kamery alebo nastavenia vozidla, ku ktorým vodič pristupuje iba občas. Situácia sa mení pri funkciách používaných počas jazdy.
Nastavenie teploty, intenzity ventilátora, odmrazovania okna alebo hlasitosti môže vodič potrebovať prakticky kedykoľvek. Pri klasickom ovládači si navyše časom zapamätá jeho polohu a dokáže ho nahmatať bez toho, aby naň musel dlhšie pozerať. Dotyková obrazovka takúto hmatovú orientáciu neposkytuje. Ak navyše výrobca funkciu ukryje do ďalšieho menu, vodič musí najskôr nájsť správnu položku a až následne vykonať požadovanú zmenu. Práve preto sa z otázky komfortu môže veľmi rýchlo stať otázka bezpečnosti ale aj praktickosti.
Pri 90 km/h prejdete za sekundu 25 metrov
Rozdiel jednej alebo dvoch sekúnd znie zanedbateľne, kým ich neprepočítate na vzdialenosť. Automobil idúci rýchlosťou 90 km/h prejde približne 25 metrov za sekundu. Ak teda určitý úkon trvá dve sekundy, vozidlo za ten čas prejde 50 metrov. Pri troch sekundách je to už 75 metrov a pri piatich sekundách 125 metrov.
To samozrejme automaticky neznamená, že vodič celý tento čas nepretržite pozerá na obrazovku. Ukazuje to však, aký význam môže mať aj relatívne malý rozdiel v čase potrebnom na ovládanie auta. Rozdiel medzi otočením jedného regulátora a hľadaním rovnakej funkcie cez niekoľko položiek menu tak nemusí byť iba otázkou pohodlia.
Proti úplnému odstráneniu tlačidiel ide aj Euro NCAP
K podobnému záveru postupne prichádzajú aj bezpečnostné organizácie. Euro NCAP v novej metodike venuje väčšiu pozornosť tomu, ako jednoducho dokáže vodič používať základné funkcie vozidla. Nejde o zákaz dotykových displejov. Automobilky ich môžu naďalej používať. Euro NCAP však chce motivovať výrobcov, aby základné ovládacie prvky neukrývali do komplikovaných menu.
Medzi funkcie, pri ktorých je jednoduché ovládanie mimoriadne dôležité, patria napríklad smerovky, výstražné svetlá, stierače, klaksón či svetlá. Trend, pri ktorom výrobcovia odstránili prakticky všetky mechanické ovládače a nahradili ich jednou obrazovkou, tak začína narážať nielen na kritiku vodičov, ale aj na bezpečnostné hodnotenie.
Renault nie je jediný, tlačidlá sa vracajú
Francúzska automobilka pritom nie je jediná, ktorá mení prístup. Klasické ovládače sa postupne vracajú aj do áut ďalších výrobcov. Výrazným príkladom je Volkswagen, ktorý už v minulosti priznal kritiku svojich dotykových riešení. Terčom sťažností boli napríklad dotykové plochy na volante či ovládanie niektorých funkcií infotainmentu. Novšie modely preto opäť používajú viac klasických prvkov. Podobným smerom sa vydávajú aj ďalšie automobilky.
Zdá sa, že obdobie, keď bol počet displejov a čo najmenšie množstvo tlačidiel automaticky považované za znak modernejšieho auta, pomaly končí. Výsledkom nemusí byť návrat k interiérom spred dvadsiatich rokov. Pravdepodobnejší je kompromis. Veľký displej pre funkcie, pri ktorých je obrazovka praktická, a fyzické ovládače pre činnosti, ktoré vodič vykonáva často počas jazdy, podobne ako to má Škoda v novom Superbe alebo Kodiaqu.
zdroj: Motor1
