Nerozhoduje iba hmotnosť auta
Pri mechanickom namáhaní vozovky je dôležité predovšetkým zaťaženie jednotlivých náprav. V cestnom inžinierstve sa v tejto súvislosti často spomína takzvané fourth-power law, teda pravidlo štvrtej mocniny, ktorého korene siahajú k americkým cestným testom AASHO z prelomu 50. a 60. rokov. Veľmi zjednodušene hovorí, že poškodenie vozovky môže s rastúcim zaťažením nápravy rásť približne so štvrtou mocninou. Ak by sa teda zaťaženie nápravy zdvojnásobilo, podľa tohto modelu by namáhanie nebolo dvojnásobné, ale približne 16-násobné. Výsledok závisí od konštrukcie vozovky, jej stavu, podložia, typu poškodenia aj ďalších podmienok.
Kamión je úplne iná hmotnostná kategória
Rozdiel medzi spaľovacím a elektrickým osobným autom navyše treba zasadiť do kontextu nákladnej dopravy. Bežné osobné auto má hmotnosť približne 1,5 až 2,5 tony rozdelenú medzi dve nápravy. Ťažká nákladná súprava môže mať celkovú hmotnosť rádovo desiatok ton a podstatne vyššie je aj zaťaženie jej jednotlivých náprav. Práve tu sa prejavuje nelineárny vzťah medzi nápravovým zaťažením a poškodzovaním vozovky.
Jeden prejazd ťažkého nákladného vozidla preto môže cestu mechanicky namáhať rádovo viac než prejazd osobného auta. Z pohľadu životnosti vozovky tak môže byť podstatne dôležitejšie, koľko kamiónov denne daným úsekom prejde, než či medzi osobnými autami pribudne viac dvojtonových elektromobilov. To však neznamená, že hmotnosť elektromobilov možno ignorovať. Ťažšie osobné auto pri porovnateľných podmienkach vozovku zaťažuje viac než ľahšie. Rozdiel medzi jednotlivými osobnými autami je však stále potrebné vnímať v kontexte podstatne vyšších nápravových zaťažení nákladnej dopravy.
Výtlky nevznikajú iba pod kolesami ťažkých áut
Samostatnou témou je vznik výtlkov. Tie spravidla nevzniknú jednoducho preto, že po ceste prešlo ťažké vozidlo. Jedným z najväčších nepriateľov asfaltových ciest je voda. Dostáva sa do trhlín a poškodených častí vozovky. Keď teplota klesne pod bod mrazu, voda zamrzne a následne sa opäť roztopí. Opakované cykly zamŕzania a rozmŕzania postupne oslabujú konštrukciu vozovky. Premávka potom už narušené miesto ďalej mechanicky namáha. Materiál sa začne uvoľňovať, poškodenie sa zväčšuje a postupne môže vzniknúť klasický výtlk.
Veľkú úlohu zohráva stav samotnej cesty. Trhliny, nedostatočné odvodnenie, poškodené podložie alebo dlhodobo zanedbaná údržba umožňujú vode preniknúť hlbšie do konštrukcie vozovky. Na kvalitnej a správne udržiavanej ceste preto rovnaká doprava nemusí spôsobiť také problémy ako na vozovke, ktorá už má poškodený povrch alebo podkladové vrstvy. Výtlky sú tak výsledkom kombinácie viacerých faktorov. Patrí medzi ne kvalita konštrukcie cesty, jej vek a údržba, voda, teplotné cykly, intenzita premávky a zaťaženie jednotlivých náprav.
Ničia teda elektromobily cesty?
Áno, vyššia hmotnosť elektromobilov má na opotrebovanie vozoviek vplyv. Z pohľadu mechanického zaťaženia však predstavuje omnoho významnejší faktor ťažká nákladná doprava. Pri samotnom vzniku výtlkov navyše zohrávajú zásadnú úlohu voda, mráz, kvalita konštrukcie vozovky a jej údržba. Ťažšie auto cestu zaťažuje viac, ale za rozbitými slovenskými cestami treba hľadať celý súbor príčin, nie iba batérie elektromobilov.
zdroj: Springer
