Má predchádzať nehodám
Princíp systému AEB je relatívne jednoduchý. Auto pomocou kamery, radaru alebo kombinácie viacerých snímačov sleduje situáciu pred sebou. Ak elektronika vyhodnotí, že vodič nereaguje dostatočne rýchlo na prekážku, systém ho najprv upozorní a následne môže začať brzdiť.
Cieľom nemusí byť vždy úplné zabránenie nehode. Aj zníženie rýchlosti pred nárazom môže výrazne obmedziť jeho následky. Práve preto je automatické núdzové brzdenie považované za jednu z dôležitejších bezpečnostných technológií posledných rokov. Napriek tomu ho časť vodičov zámerne deaktivuje.
Problémom môžu byť falošné zásahy
Dôvod nemusí byť v tom, že motoristi odmietajú bezpečnostné systémy ako také. Problémom môže byť spôsob, akým konkrétne auto reaguje v reálnej premávke. Vodiči sa môžu stretnúť s varovaním alebo brzdením aj v situácii, ktorú sami nepovažujú za nebezpečnú.
Typickým príkladom môže byť auto odbočujúce pred vozidlom, zaparkované vozidlo v zákrute alebo rýchle priblíženie k prekážke, pri ktorej vodič situáciu stále kontroluje. Ak sa podobný zásah zopakuje niekoľkokrát, vodič systému prestane dôverovať. Vtedy nastáva paradox. Technológia, ktorá má zvyšovať bezpečnosť, sa pre vodiča stane funkciou, ktorú chce po každom štarte čo najrýchlejšie vypnúť.
Adaptívny tempomat nepoužíva štvrtina vodičov
Prieskum sa netýkal iba automatického núdzového brzdenia. Ešte horšie dopadol adaptívny tempomat. Až 25,9 % respondentov, ktorí ho majú vo vozidle, uviedlo, že ho nikdy nepoužíva.
Ďalšia časť vodičov priznala, že presne nevie, ako sa systém ovláda. Takmer 18 % vodičov sa zase vyhýba systému udržiavania vozidla v jazdnom pruhu. To naznačuje širší problém moderných áut. Automobil môže byť vybavený množstvom technológií, no ich existencia ešte neznamená, že ich majiteľ používa.
Jazdné režimy používa pravidelne iba každý štvrtý vodič
Zaujímavým výsledkom je aj využívanie jazdných režimov. Mnohé dnešné autá ponúkajú nastavenia Eco, Comfort, Normal, Sport či Individual. Tie môžu meniť odozvu plynového pedála, posilňovač riadenia, prevodovku alebo adaptívny podvozok. Napriek tomu ich pravidelne používa iba 27,3 % vodičov.
To je výrazný kontrast oproti jednoduchším funkciám, ktorých prínos je okamžite viditeľný. Vodiči častejšie využívajú bluetooth, cúvaciu kameru, navigáciu alebo vyhrievanie čelného skla. Pri týchto prvkoch vedia, čo od nich môžu očakávať.
Povinná výbava ešte neznamená, že ju vodič chce
Téma je zaujímavá aj z pohľadu Európy. Nové autá predávané v EÚ musia spĺňať prísnejšie požiadavky na povinnú bezpečnostnú výbavu. Okrem automatického núdzového brzdenia sa rozšírili napríklad systémy upozorňovania na rýchlosť či monitorovania pozornosti vodiča.
Niektoré z nich sa po každom novom naštartovaní znovu aktivujú. Výsledkom je fenomén, ktorý poznajú aj mnohí slovenskí vodiči. Po nasadnutí do auta nasleduje krátky „rituál“: naštartovať, otvoriť menu a vypnúť asistenta rýchlosti, udržiavanie v pruhoch alebo štart-stop funkciu.
Najväčším problémom je strata dôvery
Automobilky sa často predbiehajú v tom, koľko asistenčných systémov nové auto ponúka. Pre vodiča je však dôležitejšie niečo iné: aby systém fungoval predvídateľne.
Ak lane assist nečakane zatiahne za volant, systém rozpoznávania značiek zobrazí nesprávnu rýchlosť alebo auto bez zjavného dôvodu prudko zabrzdí, dôvera vodiča mizne veľmi rýchlo. Môžete mať akokoľvek sofistikovaný systém, no ak ho šofér vypne ešte pred opustením parkoviska, jeho reálny bezpečnostný prínos je nulový.
Ktoré asistenty vypínate vy?
Britský prieskum samozrejme nemusí presne kopírovať správanie slovenských vodičov. Výsledky však otvárajú zaujímavú otázku aj pre naše cesty. Ktorý asistenčný systém vypínate po každom štarte auta vy? Je to upozorňovanie na prekročenie rýchlosti, lane assist, start-stop alebo dokonca automatické núdzové brzdenie? A čo je hlavným dôvodom? Otravné zvukové upozornenia, falošné zásahy, nesprávne rozpoznané značky alebo jednoducho pocit, že systém zasahuje do jazdy viac, než by mal?
zdroj: Carscoops
