Slovenské mestá zavádzajú čoraz viac rýchlostných reštrikcií pre vodičov na jednotlivých uliciach - napríklad v obytných zónach. Otázkou je, či by sme sa mali inšpirovať zahraničím a zaviesť celoplošné priškrtenie limitov s hrozbou pokút za rýchlosť už od nižších hodnôt.
Dopravný expert Jozef Drahovský nesúhlasí s návrhom znižovať rýchlosť na maximálne 30 km/h v celom meste či obci a poukazuje na možný paradoxný dôsledok takéhoto návrhu. „Ide o politický populizmus bez reálnych analýz dosahov. Napríklad v Bratislave je takmer na všetkých sídliskách už teraz zónovou značkou obmedzená maximálna rýchlosť na 30 km/h a vo viacerých lokalitách aj na 20 km/h. Čiže v tomto prípade by sa rýchlosť zvýšila a nie znížila,“ uvádza Drahovský pre portál Sme.sk.
„V zahraničí to robia tak, že dopravné tepny nelikvidujú, lebo sú potrebné, ale presúvajú ich pod zem a povrch zostáva pre chodcov a cyklistov,“ doplnil.
K názoru Drahovského sa pridáva aj dopravný analytik Ján Bazovský. „Nemôžete Bratislavu porovnávať s Parížom, kde zaviedli maximálnu rýchlosť 30 kilometrov za hodinu, ale zároveň majú metro, ktoré nie je závislé od počasia či dopravnej situácie na povrchu,“ zdôraznil Bazovský vo vyjadrení pre Sme.sk.
Niekde áno, niekde nie
Ani Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného nevidí pozitíva opatrenia, ktoré by zaviedlo maximálku 30 km/h v mestách celoplošne. „Tak, ako sú komunikácie v rámci mesta vhodné na zavádzanie zóny 30, tak sú aj komunikácie, ktoré sú pre tieto účely nevhodné. Medzi ne patria zvyčajne viacprúdové komunikácie, akými sú v Bratislave napríklad ulice Staromestská alebo Štefánikova,“ vyvsvetľuje Palčák.
Podľa jeho slov sú takéto cesty podstatné z hľadiska dopravy medzi oblasťami, kde ľudia bývajú, spolu s rýchlymi cestami, ako sú diaľnice a rýchlostné cesty.
Zdroj: Sme.sk
