Myslím si, že aj bez pohľadu do štatistík popularity farieb áut ste si všimli, že nám to v premávke dnes akosi zosmutnelo. Cesty sa hemžia šedými, šedo-šedými, antracitovými, bielymi, čierno-šedými a neviem akými ešte odtieňmi čierno-bieleho farebného spektra. Akoby sa dnes ľudia báli farieb a volili len nenápadné odtiene. Až mám pocit, že čím nenápadnejší a praktickejší odtieň, tým radšej si ho zákazníci volia. A nielen medzi novými autami, ale aj na trhu jazdených vozidiel.

Kedysi bol automobilový svet skutočne akýsi farebnejší (ak by to niekoho zaujímalo, na fotografii je Fiat 128 Rally z roku 1971).

Biela je dobrá

Za veľkou popularitou bielej farby, ktorá monetálne vládne svetu, treba vidieť viac faktorov. Výrazným spôsobom do štatistík totiž prispieva nielen to, že sa zákazníkom skrátka páči, ale aj to, že ju pre svoje firemné vozové parky z praktických dôvodov volí väčšina veľkých spoločností. Nepochybne práve tento faktor má veľký vplyv aj pri obľube čiernej a šedej farby, ktoré sú v rebríčkoch popularity hneď za bielou. Čoraz menej farebný svet sa však stáva poznávacím znamením aj súkromných vozidiel. Nie vždy sa však zákazníci pri výbere farby pre svoje nové auto správali takto konzervatívne, ešte v roku totiž 1980 totiž európskym cestám vládli podstatne odvážnejšie a živšie odtiene.

Ústup od farieb k šedým odtieňom dnes hlási celý svet. Jasné farby sú čoraz viac okrajovou záležitosťou na všetkých kontinentoch.

Nespútaný svet

Popularita jednotlivých farieb áut bola vždy odrazom aktuálnej módy, trendov v architektúre či nespútanosti mládeže. Šesťdesiate a sedemdesiate roky sa tak najmä na „Západe“ niesli v znamení veselých a odvážnych farieb, „Kvetovej“ revolúcie a nádeje. Čiastočne na túto vlnu naskočili aj automobilky bývalého Východného bloku, pamätníci si určite spomenú, v akých nádherných odtieňoch mohli mať (tí šťastnejší) Škodu 100-110, Erku, výnimkou neboli ani sýto žlté Moskviče, oranžové Lady či svietivo zelené Wartburgy.

Živé odtiene sa často objavovali aj na autách bývalého Východného bloku (na obr. Moskvič 2137 z rokov 1977 - 1985).

Podobný trend sa v Európe podarilo zachovať aj v prvej polovici osemdesiatych rokov, no potom, najmä s masívnejším nástupom metalických lakov sa do popredia začínajú nenápadne pretláčať strieborná, biela či vždy elegantná čierna. Podľa štatistík spoločnosti Axalta sledúcej trendy v popularite farieb áut bola v Európe v období rokov 1987 – 1993 bez prestávky najobľúbenejšou farbou áut práve čierna. Potom ju prekvapujúco vystriedal rok modrej (1994), aby sa vzápätí na ďalšie tri roky umiestnil na prvej pozícii čierny lak. Až potom svoje žezlo odovzdal šedej a bielej, čo trvá prakticky dodnes.

Na tomto obrázku zachytávajúcom vývoj zákazníckych preferencií od roku 1980 do roku 2013 vidieť, ako sa automobilová Európa postupne norila do pochmútnych čiernobielych odtieňov.

Zaujímavosťou je, že nenápadná šedá sa stáva populárnou aj v segmente, kde to kedysi bolo nemysliteľné – medzi športovými autami. Kým v minulosti majitelia živými a výraznými farbami svojich športových áut priťahovali pozornosť, dnes akoby stratili kuráž a volia menej nápadné farby. V segmente športových a kompaktných áut dnes patrí šedej až 29 % podiel.

Automobilky urobili zo šedej exkluzívnu a dnes už takmer výlučne príplatkovú záležitosť. V móde je dnes najmä pastelová šedá (naši otcovia by ju takmer určite nazvali "garážová").

zdroj: Axalta