IIHS vyvinula inovatívnu metódu na meranie slepých zón, ktorá využíva prenosnú kameru umiestnenú na mieste vodiča a pokročilý softvér. Tento systém vytvára 360-stupňovú mapu viditeľnosti, ktorá ukazuje, aké oblasti vodič vidí a ktoré sú zakryté komponentmi ako kapota, spätné zrkadlá či A-stĺpiky. Na rozdiel od starších metód, ktoré vyžadovali technické výkresy alebo špeciálne označené plochy, táto technológia umožňuje jednoduchšie a presnejšie merania.
Štúdia, ktorú uskutočnilo centrum Volpe amerického ministerstva dopravy, analyzovala šesť modelov vozidiel od roku 1997 do 2023: Honda Accord, Honda CR-V, Jeep Grand Cherokee, Toyota Camry, Ford F-150 a Chevrolet Suburban. Výsledky sú alarmujúce – viditeľnosť sa vo všetkých testovaných modeloch zhoršila, pričom najväčší pokles zaznamenali SUV.
SUV s najhoršími výsledkami
Najvýraznejší pokles viditeľnosti bol zaznamenaný u modelu Honda CR-V. Zatiaľ čo vodiči modelu z roku 1997 videli 68 % plochy v okruhu 10 metrov pred vozidlom, v modeli z roku 2022 to bolo iba 28 %. Podobne dopadol aj Chevrolet Suburban, kde viditeľnosť klesla z 56 % v roku 2000 na 28 % v roku 2023. Hlavnými vinníkmi sú vyššie kapoty a väčšie bočné zrkadlá, ktoré zakrývajú výhľad v predných rohoch vozidla.
Pickup Ford F-150 síce zaznamenal menší pokles viditeľnosti – z 43 % v roku 1997 na 36 % v roku 2015 – no už staršie modely mali výrazne obmedzený výhľad. Naopak, sedany ako Honda Accord a Toyota Camry si zachovali relatívne dobrú viditeľnosť. U Accordu klesla viditeľnosť z 65 % v roku 2003 na 60 % v roku 2023, u Camry z 61 % v roku 2007 na 57 % v roku 2023. Obe tieto zníženia boli v rámci tolerancie.
Prečo je to problém?
Zhoršujúca sa viditeľnosť prichádza v čase, keď štatistiky ukazujú nárast nehôd s chodcami a cyklistami. Za posledných 25 rokov stúpli úmrtia chodcov v USA o 37 % a cyklistov o 42 %. Hoci príčiny sú rôznorodé – od zlého stavu infraštruktúry až po vyššie rýchlosti. Samozrejme dizajn vozidiel zohráva významnú úlohu. Vyššie kapoty a hranaté predné časti SUV a pickupov nielenže zväčšujú slepé zóny, ale pri náraze spôsobujú vážnejšie zranenia.
Desaťmetrový okruh, na ktorý sa štúdia zamerala, je kľúčový, pretože predstavuje priemernú brzdnú dráhu pri rýchlosti 16 km/h. Práve pri takýchto nízkych rýchlostiach sú slepé zóny častou príčinou nehôd, najmä v obytných zónach, kde sa pohybujú deti, chodci či cyklisti.
A čo Európa?
Hoci táto štúdia pochádza z USA, trendy v Európe sú veľmi podobné. Aj na našich cestách dominuje čoraz viac SUV a crossoverov, ktoré majú vyššiu stavbu karosérie, mohutnejšie predné časti a robustnejšie A-stĺpiky. V európskych mestách, kde je veľká hustota chodcov a cyklistov, môže byť vplyv slepých zón ešte výraznejší.
Čo ďalej?
IIHS plánuje rozšíriť výskum na 150 modelov vozidiel, aby zistila, či ide o všeobecný trend. Výsledky by mohli ovplyvniť budúce bezpečnostné normy a dizajn vozidiel. Niektoré automobilky už skúšajú riešenia, ako priehľadné A-stĺpiky alebo systémy s kamerami a displejmi, no zatiaľ žiadne z týchto riešení nie je bežnou praxou.
Zaujímavé je, že zhoršenie viditeľnosti čiastočne súvisí s bezpečnostnými požiadavkami. Silnejšie A-stĺpiky a použitie vysokopevnostnej ocele zlepšujú ochranu pri prevrátení, no zároveň obmedzujú výhľad.
Nové technológie a väčšie vozidlá prinášajú mnoho výhod, no zároveň so sebou nesú riziká. Štúdia IIHS jasne ukazuje, že slepé zóny v moderných SUV a pick-upoch sú oveľa väčšie ako v minulosti. Automobilky a regulátory by mali nájsť rovnováhu medzi pevnosťou konštrukcie a dobrou viditeľnosťou, aby sa znížilo riziko nehôd.
zdroj: Iihs Caranddriver Forbes