Spomeňme si na tretie BMW radu 5 (E34 1988-1996)

E34ku začali vyrábať v decembri 1987, ale zvyčajne sa uvádza rok 1988. Spolu s Mercedesom W124 stáli na špici triedy. Zatiaľ čo predchádzajúca 28čka bola len evolúciou, 34ka bola úplne nová. E34 dizajnovo vychádzala z väčšieho a staršieho radu 7 E32. Rovnako ako väčšia sestra mala 5ka vpredu štvoricu svetlometov, ľadvinky, smerovky v rohu karosérie pri blatníkoch. Zadné svetlá po vzore E32ky mali tvar L. 

Päťku postavili na podvozku s rázvorom 2761 mm. Všetky kolesá mali nezávislé zavesenie. Prednú nápravu McPherson dopĺňala zadná s pozdĺžnymi trojuholníkovými ramenami. Pruženie mali na starosti plynovo-kvapalinové tlmiče. Na obe nápravy montovali priečne stabilizátory. Posilňovač riadenia bol štandard. V namakanejších verziách dodávali dokonca elektrický. Podvozku a motoru sekundovali kotúčové brzdy na oboch nápravách. Podľa motorizácie boli vetrané len vpredu, alebo aj vzadu. 

Rozmery karosérie boli na tú dobu úctyhodné. Dĺžka 4720 mm, šírka 1751 mm a výška 1412. Pri najslabšom motore váha štartovala na 1360 kg, 520i už mala 1480 a najväčší 8 valec lízal hranicu 1,7 tony. Kufor bol priemerný, podľa vtedajšej normy sa zmestilo 460 litrov.

Modelová paleta najprv štartovala na 6-valcovom dvojlitrovom motore M20 s výkonom 95 kW (129 k) a pokračovala väčším 2494 cm3, ktorý mal 125 kW (170 k). Motorový rad M30 zastupovala 530i so 138 kW (188 k) a 535i so 155 kW (211 k). Prvenstvo s nafťákom pod kapotou si uchmatla predchádzajúca verzia. Vzhľadom na jej úspech motor s kufrovým štítkom Td nechýbal ani tu. 524td s objemom 2443 cm3 mal maximálne 85 kW (115 k), krútiaci moment 220 Nm bol k dispozícii od 2400 ot/min. Prevodovky boli spočiatku len päťstupňové manuálne. Za príplatok mohol zákazník zaplatiť za automat ZF so štyrmi rýchlosťami. 5-stupňový automat bol pre silnejšie motorizácie k dispozícii až neskôr.

V roku 1989 došlo k zmene. Najslabším modelom v ponuke bol štvorvalcový 518i s dvoma ventilmi na valec. Išlo o rad M40 s objemom 1796 cm3 s výkonom 83 kW (113 k). O rok neskôr, v máji 1990, prešla tretia generácia radu 5 prvou menšou modernizáciou. Nemýľte si ju s faceliftom karosérie, ten prišiel až neskôr. Zmenami prešla práve technika a motory pod kapotou. Z dvojventilovej technológie na valec sa stala štvorventilová. Dvojliter 520i niesol označenie M50 a dával 110 kW (150 k). 525i s 24 ventilmi bol tiež silnejší. Mal až 141 kW (192 k). Trojliter z ponuky nadobro vypadol a najväčší objem 3,5l prežil bez zmeny. V roku 1991 paletu doplnili o model 525ix. X znamenalo novinku v podobe pohonu všetkých kolies. Elektronický systém s dvoma diferenciálmi rozkladal za optimálnych podmienok 36 % krútiaceho momentu dopredu a zvyšok dozadu. Pomer sa ale pri strate trakcie jednej nápravy mohol zmeniť. V roku 1991 skončila výroba prvého preplňovaného motora. Nahradil ho silnejší z radu M51, tiež známy ako TDS. Z objemu 2497 cm3 mal 105 kW (143 k) a krútiaci moment vzrástol na 260 Nm pri 2200 ot/min. Slabší 85 kW motor s rovnakým objemom prišiel o dva roky neskôr.  

V lete 1991 prišlo konečne fabricky vyrábane kombi, Touring. Odvtedy tvorí neodmysliteľnú súčasť radu 5. Zaujímavosťou bolo zachovanie rozmerov. Ani objem kufra sa v základnom usporiadaní vôbec nezmenil. Po sklopení zadných sedadiel ste mohli prepraviť až 1450 litrov batožiny.

V septembri 1992 sa konala väčšia modernizácia. Vzhľad sa zmenil len decentne. Motory dostali premenlivé časovanie vačkového hriadeľa VANOS. Motory tak dosahovali maximálny výkon a krútiaci moment v nižších otáčkach. Najvýznamnejšou novinkou bol 32-ventilový osemvalec radu M60. Slabší 530i dával z objemu 2997 cm3 160 kW (218 k). Väčší a silnejší 540i mal 3982 cm3 a 210 kW (286 k). U 8-valcov musela byť okrem iného upravená kapota i maska chladiča, ktorá dostala širšie ľadvinky. Ostatné baworáky tuto zmenu dostali až v roku 1994. 

V roku 1994 prišili Nemci aj s alternatívnym pohonom. Konkrétne s CNG. Plyn poháňal iba najslabší model a bol označovaný ako 518g. Pri jazde na plyn motor mal menší výkon. Len 77 kW, čiže 105 k. 518g sa vyrábal iba ako Touring a celkový počet vyrobených kusov nedosahuje 300. Už keď sme pri plyňáku, model 518i slúžil aj ako základ pre hybrid. Bol spárovaný s asynchrónnym elektromotorom s 18 kW (resp. max 26 kW) a 165 Nm. Bol umiestnený vedľa prevodovky a batérie by ste našli pri zadnej náprave.

BMW E34 M5 – mokrý sen 

Druhú generáciu M5 predstavili na jeseň 1988. Do predaja sa dostala rok neskôr. Stavba každého kusu trvala dva týždne. Šasi malo pôvod v 535i, od ktorého sa nijako zásadne nelíšilo.  Malo iba kratšie odpruženie so samočinnou reguláciou svetlej výšky. ABS bolo rovnako ako u východiskovej verzie štandardom.

Radový šesťvalec s 24 ventilmi a označením S38B36, mal svoje korene v predchádzajúcej M5. Zdvihový objem hliníkového motora vzrástol na 3535 cm3. Motor navyše dostal kovaný kľukový hriadeľ a vačky. Tunajšia verzia poskytovala 232 kW pri 6900 ot/min a 360 Nm pri 4750 ot/min. Krútiaci moment prenášala na zadnú nápravu päťstupňová manuálna prevodovka. Kilometer s pevným štartom dokázala pokoriť za 26 sekúnd. V Amerike M5 E34 predávali len v rokoch 1991-1993, ale len s výkonom 229 kW a krútiacim momentom 359 Nm. Obdobné M5 s rovnakým výkonom boli v predaji aj vo Švajčiarsku.

Na jeseň 1991 sa M5 dočkala zvýšenia objemu motora na 3,8 litra (3795 cm3), ktorý mal výkon 250 kW (340 k) a krútiaci moment 400 Nm. Tento motor so zadnou nápravou spájala už 6-stupňová manuálna prevodovka.

M5 existovala aj ako kombi Touring, ale len s ľavostranným riadením. Briti tak mali smolu, ale zvykli si. Pár kusov sa predalo aj tam.

Maximálna rýchlosť všetkých M5 bola elektronicky limitovaná. Vstrekovanie jednoducho prestalo dodávať palivo do valcov. Málokto vie, že M5 existovala aj ako kabriolet. Iba ako prototyp, ktorý oficiálne odtajnili až v roku 2009. Kabrio malo klasickú látkovú strechu. Vzniklo ešte v roku 1989 a do premiéry v Ženeve chýbal iba týždeň. Na autosalóne mala dokonca vyhradené vlastné miesto. Mníchov však celý projekt stopol. Údajne sa báli, že by klesol záujem o E30 cabrio. 

BMW E34 a tuning išla tiež ruka v ruke. Zaujímal sa ako Hartge s modelom H5, tak Alpina. U oboch nájdeme zaujímavé prekopávky pôvodnej techniky. 

Alpina predstavila celú paletu prestavieb s trojlitrovým a triapollitrovým šesťvalcami, ale aj s väčším osemvalcami, ktoré mali objem 4,0 a 4,6 litra. Najmenší B10 3,0 sa dodával len vo verzii Allrad, teda s pohonom všetkých kolies. Najúspešnejší bol B10 3,5 / 1 s motorom s objemom 3430 cm3 a výkonom 187 kW. Od apríla 1988 do decembra 1992 ich postavili a predali 572 kusov.

Najvýkonnejšia Alpina je B10 E34. Srdcom bol šesťvalec 3430 cm3 odvodený od základného 535i, respektíve z Alpiny B10 3,5 / 1. Bol pumpovaný dvoma turbami Garrett T 25. Vďaka nim výkon narástol na 265 kW pri 6000 ot/min a päťstupňová prevodovka prenášala na zadné kolesá krútiaci moment 520 Nm pri 4000 ot/min.

Na koniec si neodpustím ešte jedno video, ktoré asi všetci poznáte. V hlavnej úlohe je práve BMW M5 E34 a už zosnulý Giorgi Tevzadze, ktorý v M5 zahynul na mieste spolujazdca. Jeho jazdu nijako nevelebím, ani neobhajujem. Skôr naopak...