Ak ste z vyššie napísaného nadobudli dojem, že nás to nebude nič stáť, pretože to zaplatí únia z programu „na zmiernenie dopadov epidémie covidu a naštartovanie ekonomiky z európskych peňazí“, len pripomíname, že štát a ani EÚ nemajú žiadne vlastné peniaze. Majú len to, čo svojim občanom zoberú prostredníctvom daní na národnej, respektíve európskej úrovni.
Aj to je dôvod, prečo by nám nemalo byť ľahostajné, kam tieto financie smerujú, v akej výške, ale predovšetkým... ako účelne je s nimi nakladané.
Chápeme, ak si nerobíte ilúzie. Príkladov, ako to nerobiť, vidíme okolo seba dnes a denne. To ale neznamená, že nás nemá nezaujímať, čo sa deje. Nakoniec aj preto by ste mali vedieť, že si štátni zamestnanci práve odsúhlasili nákup drahších áut, ktorý je dôsledkom nových pravidiel stanovených inou skupinou úradníkov sediacich v Bruseli.
Prenesené do trochu zrozumiteľnejšej reči to znamená, že slovenská vláda na návrh ministerstva financií schválila zvýšenie povolenej ceny na nákup vozidiel s lokálne nulovými alebo nízkymi emisiami do 50 gramov CO2 na kilometer.
Pre bežných štátnych zamestnancov rozpočtových, príspevkových a preddavkových organizácií sa hranica ceny nákupu zvyšuje z 12 tisíc na 22 tisíc eur, pre užší okruh štátnych úradníkov vo vyšších a vrcholových pozíciách sa cenový strop zvyšuje z 20 na 30 tisíc eur.
Na vozidlá, ktoré kupujeme pre štátnu správu, môžete mať samozrejme rôzny názor, ale pri cenách dnešných nových áut a špeciálne potom plug-in hybridov či elektromobilov sa to v podstate ani nezdajú byť premrštené limity. Vlastne nás celkom zaujíma, čo konkrétne chcú jednotlivé úrady za navýšené čiastky nakupovať.
Okrem pohonu sú minimálne požiadavky i na bezpečnosť
Len pre ilustráciu pripomíname, že najlacnejšia Toyota Yaris Hybrid dnes stojí 18 490 eur, a to neplní limit 50 g CO2/km, takže tá do úvahy neprichádza. Za benzín-elektrickú (už dobíjaciu) Octaviu dáte najmenej 34 230 eur, najlacnejší elektromobil – Dacia Spring – vychádza na 20 250 eur, batériové modely značky Hyundai začínajú od 35 600 eur, hybridná Kona limit neplní, plug-in hybridy sú od 41 300 eur.
Pochopiteľne štát asi bude schopný vyjednať väčšími zakázkami lepšie ceny, predovšetkým ale nakupuje bez dane z pridanej hodnoty, takže generálni riaditelia, riaditelia či predsedovia spomínaných organizácií trebárs na Kiu Niro či Ceed PHEV asi dosiahnu.
Navýšenie cien ministerstvo financií navyše zdôvodňuje aj tým, že podľa legislatívy EÚ musia byť všetky takto kupované motorové vozidlá vybavené pokročilými bezpečnostnými systémami (napríklad kontrolou únavy vodiča či inteligentným tempomatom s prispôsobením rýchlosti podľa lokality a miestnych obmedzení). A keďže ide podľa ministerstva o výbavu z „vyšších automobilových tried“, posun limitov na nákup reflektuje aj tento fakt.
zdroj: Euractiv, Depositphotos
