Streľba na unikajúce vozidlo. Schvaľujete to?

Predpokladám, že pár z vás ma aj tak obviní, že tu robíme polícii reklamu. Možno áno, možno nie... Každopádne chceme šíriť osvetu, aby sa aj obyčajní ľudia dozvedeli, ako to vlastne so strieľaním na unikajúce vozidlo je. Vopred ale upozorňujem, že článok je písaný trošku náročnejším štýlom. Nevylučujem, že niektoré veci pochopíte až na druhý pokus... 

Oprávnenia policajta

Policajt má určité oprávnenia, ktoré sú garantované zákonom. Okrem iného je policajt oprávnený použiť zbraň, ak nemožno inak zadržať dopravný prostriedok, ktorého vodič bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov nezastaví.

Čo je klasifikované ako bezohľadná jazda? 

Bezohľadná jazda v prvom rade vážne ohrozuje život a zdravie ostatných, pri ktorej vodič najmä zjavne prekračuje rýchlosť, nerešpektuje predpisy upravujúce jazdu po pozemných komunikáciách (bezdôvodná jazda v protismernej časti, po chodníku) a znamenia vyplývajúce z dopravných značiek a zariadení (daj prednosť, prejazd križovatkou na signál STOJ!), z čoho pramení vážna hrozba pre ostatných. V prípade, ak by vodič vozidla pri svojej jazde napríklad dokonca zrazil chodca (aj ak by to bolo bezprostredne po nerešpektovaní znamenia na zastavenie), môžu policajti použiť zbraň, nakoľko vodič nielenže ďalej môže ohrozovať, ale tiež už porušil zákonom chránený záujem, v tomto prípade teda najmenej zdravie zrazenej osoby. 

Môže policajt použiť zbraň? 

Policajt za splnenia zákonných podmienok, ak vodič  bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie nezastaví, je zásadne oprávnený použiť zbraň. No zároveň je bezvýnimočne povinný vykonať služobný zákrok. Konanie, ktorého sa dopúšťa vodič unikajúceho vozidla, napĺňa skutkové podstaty priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom môže dôjsť až k spáchaniu trestného činu (ublíženie na zdraví, všeobecné ohrozenie a podobne).

V médiách sa objavili (nekompetentné) názory o tom, že policajti mali ukončiť prenasledovanie, aby nedošlo k spáchaniu závažného následku. Rovnakého názoru boli niektorí diskutujúci...

Policajt si nemôže vybrať, či služobný zákrok vykoná alebo nie. Platí, že ak je páchaný najmenej priestupok, je policajt povinný zákrok vykonať. V opačnej situácii by mohlo totiž dôjsť k tomu, že po upustení od prenasledovania vozidla by vodič mohol dokonať alebo dokončiť trestný čin (úmyselne použiť vozidlo na zrazenie osôb; dokončiť únos osoby, ktorú vezie zviazanú v aute) a takýto následok by mohol byť pričítaný na ťarchu policajtov kvôli nesplneniu svojej zákonnej povinnosti.

Zákon zmocňujúci policajta použiť zbraň neuvádza, akým spôsobom má policajt použiť zbraň, t.j. či má strieľať na kolesá vozidla alebo inam. Dôvodom je všeobecná povinnosť primeranosti a efektívnosti vykonania služobných zákrokov, ako aj použitia donucovacích prostriedkov. Spravidla by ale policajt mal mať primárne snahu o zasiahnutie kolies vozidla, aby bola znemožnená ďalšia jazda vozidla bez priameho ohrozenia osádky strelami.

Do úvahy však musí brať zakročujúci policajt aj iné okolnosti, ako je napr. miesto, kadiaľ sa pohybujú. Z taktického a bezpečnostného hľadiska sa dôrazne neodporúča strieľať na vozidlo v zastavanom území alebo pri priamom výskyte okoloidúcich chodcov či vozidiel. Policajt sa tak musí rozhodovať v zlomkoch sekúnd a posudzovať aj možné odrazenie striel či trajektóriu strely pri minutí unikajúceho vozidla. Je zrejmé, že strieľanie na unikajúce vozidlo s efektívnym výsledkom je extrémne náročnou činnosťou ovplyvnenou množstvom často nepredvídateľných faktorov (výtlk na ceste).

A čo ak je v blízkosti iná hliadka? Môže sa strieľať?

Ani samotné zistenie, že v blízkosti prenasledovaného vozidla sú, alebo boli aj iné hliadky, ktoré mohli pomôcť úspešne dokončiť služobný zákrok, neznamená, že policajt nebol oprávnený použiť služobnú zbraň, a tak dosiahnuť zastavenie unikajúceho vozidla. Každý takýto služobný zákrok musí byť posudzovaný striktne osobitne a prihliadať sa musí aj na to, či vzhľadom na všetky objektívne okolnosti policajt mohol predpokladať zákonné a bezpečné použitie zbrane.

A čo keď policajti poznajú vodiča alebo osádku?

Nielen média prezentovali názor, že ak policajt pozná totožnosť vodiča, tak by ho nemali prenasledovať. Veď je predsa možné vyvodiť voči nemu zodpovednosť za trestný čin alebo priestupok neskôr...

Dôvod zastavovania vozidla nie je pre policajtov aplikujúcich tento donucovací prostriedok rozhodujúci. Činiteľom, ktorý odlišuje prípad dôvodného použitia zbrane od nedôvodného, je prioritne spôsob jazdy vodiča unikajúceho vozidla. Za podmienky, že policajti opakovane bezvýsledne použili spomínanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov, je práve spôsob jazdy vodiča a ním potenciálne spôsobené dôsledky prioritnými determinantmi ovplyvňujúcimi rozhodnutie policajta.

Aj zdanlivo banálny prípad, keď je vodič vozidla zastavený hliadkou polície napr. za podozrenie zo spáchania priestupku nepoužitím povedzme bezpečnostného pásu, môže skončiť tým, že vodič z miesta zastavenia vyštartuje, a pritom začne predbiehať autá cez celú šírku vozovky a vytlačí protiidúce vozidlo z vozovky. Policajti v tejto situácii môžu už vedieť, kto je vodič a zodpovednosť za takýto priestupok by predsa teoreticky mohli vyvodiť určite aj neskôr. Pritom sa ale vodič dopúšťa aj ďalších závažných priestupkov a jeho konanie by mohlo naplniť aj obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Rovnako porovnávanie prenasledovania vodiča vozidla podozrivého zo spáchania priestupku s vodičom, ktorý je páchateľom práve dokonanej vraždy, rôznymi dopravnými analytikmi je doslova scestné. Pri páchateľovi vraždy ide jednoznačne o nebezpečného páchateľa. Ak takýto nebezpečný páchateľ uniká policajtovi, a ten ho nemôže iným spôsobom zadržať, za splnenia zákonných podmienok voči nemu možno použiť zbraň, a to aj ak uniká vozidlom. Pritom je irelevantné, či tento vážne ohrozuje život a zdravie svojou bezohľadnou jazdou. 

Sledovaným účelom použitia zbrane v prípadoch podľa zákona nikdy nie je zastavenie vozidla pre to, aby mohla byť voči vodičovi vyvodená zodpovednosť za jeho protiprávne konanie. Cieľom je odstránenie bezprostredne hroziaceho alebo trvajúceho útoku na zákonom chránené záujmy, a to aj takým krajným prostriedkom, akým je zbraň. Vyvodenie zodpovednosti za priestupok či trestný čin je vždy až druhoradé. Použitie zbrane nikdy nie je prostriedkom na zabezpečenie dôkazu o protiprávnom konaní alebo na dosiahnutie potrestania páchateľa. V tomto kontexte musí byť zbraň aj použitá, a jej použitie následne vyhodnocované. 

Prvé videá boli zo Slovenska a Českej republiky. Išlo o policajné naháňačky, kde väčšinou policajti zbraň nepoužili. Neboli na to vhodné podmienky. Pre ilustráciu si pozrite policajnú naháňačku z USA. To je rozdiel, nemyslíte? 

Zdroj: Poradca policajta