Kto zažil jeho príchod na trh, vie, o čom tu píšeme. Šialenstvo okolo tohto modelu nemalo obdoby a aj samotná automobilka mu prikladala až nadštandardne veľký význam. Aj preto sa VW rozhodol pre nové meno a hoci šlo "len" o novú generáciu sedanu Jetta, novinka prišla s pomenovaním Vento (na americkom trhu si však naďalej ponechala pôvodné označenie Jetta). Tento model bol skrátka pre Volkswagen v roku 1992 zásahom do čierneho. O to viac v Čechách a na Slovensku, kde stále panoval hlad po praktických sedanoch s veľkým batožinovým priestorom. Patrí sa preto aspoň pripomenúť, že tento rok Vento oslavuje okrúhlu tridsiatku.
Aj keď technicky šlo len o Golf III s pridaným veľkým batožinovým priestorom, imidž Venta bol najmä u nás na vyššej úrovni ako pri spomínanom Golfe. Pri celkovej dĺžke 4400 mm mal rázvor náprav hodnotu 2470 mm.
Golf s úhľadným batohom
Z pohľadu techniky je Vento v podstate VW Golf III s „privareným“ kufrom, čo celkovú dĺžku Venta v porovnaní s Golfom Mk. 3 natiahlo o celých 326 mm. S Golfom zdieľal nielen konštrukciu podvozoka, ale aj motory a interiér, vrátane výbavy. Dizajnérom sa však aplikácia veľkého batožinového priestoru na dvojpriestorový skelet Golfa podarila na výbornú a Vento skutočne pôsobí ako samostatný modelový rad. Treba si uvedomiť, že v prvej polovici deväťdesiatych rokov patrila trojpriestorová karoséria sedanu stále medzi prestížnu záležitosť, takže Vento požívalo v hierarchii Volkswagenu väčšiu vážnosť, než Golf. Na Slovensku auto bodovalo nielen samotným logom VW, ktoré už v roku 1992 vyvolávalo patričnú úctu, ale aj obrovským kufrom so základným objemom 550 l. Aj preto sa prakticky okamžite stalo hitom nemeckých a neskôr aj slovenských taxikárov. Veď jeho prepravné kapacity s rezervou presahovali aj možnosti vtedajšieho Mercedesu 190. Na Slovensku sa neskôr v rámci individuálnych dovozov ocitlo aj niekoľko pôvodných nemeckých taxíkov, ktoré boli bezpečne rozpoznateľné podľa laku karosérie s odtieňom "slonová kosť". Ich kilometrové nájazdy boli väčšinou astronomické, no zásluhou robustnej techniky ich Vento zvládalo naozaj so cťou.
Zberateľsky najhodnotnejšia verzia je Vento VR6 z obdobia rokov 1992 - 98.
Vento dokázalo ponúknuť základné aj športové benzínové motory (základom bol atmosférický štvorvalec s objemom 1,6 l), no omnoho viac slávy narobilo s legendárnymi naftovými štvorvalcami. A hoci naftové štvorvalce začínali atmosférickým základom 1.9 D naladeným na 47 kW (64 k) známym aj z Felicie, asi najznámejšia je vrcholná naftová verzia Vento 1.9 TDI naladená na 66 kW (90 k) alebo 81 kW (110 k). Najmä výkonnejší verzií však nie je veľa, pretože sa objavili až v závere jeho kariéry. Mimochodom, v roku 1994 prešlo Vento miernou modernizáciou, v rámci ktorej dostalo aj pozmenenú masku. Absolútnym vrcholom však bola benzínová verzia 2.8 VR6 s výkonom 128 kW (174 k), ktorá sa u nás neslávne mediálne preslávila aj službami vo vtedajšom podsvetí. Z 0 na 100 km/h sa táto verzia dostala približne za 7 sekúnd a jazdnou dynamikou na rovných úsekoch zatienila aj limuzíny vyšších segmentov. VW Vento sa však objavil aj vo vozovom parku slovenskej polície. Nájsť dnes zachovalé Vento v pôvodnej konfigurácii v bežnej premávke je pomaly zázrak a jeho vybrané verzie sa už dávno stali predmetom záujmu zberateľov. Reč je najmä o spomínanej dynamickej verzii Vento VR6, ktorá je rovnako zriedkavá ako napríklad principiálne podobný Peugeot 309 GTi. Aj v jeho prípade šlo o športový a veľmi dynamický "sedan" odvodený od základného hatchbacku 205 GTi (v skutočnosti bol Peugeot 309 skôr fastbackom). Všetko najlepšie, Vento!
