Hovorí vám niečo názov Osborne Reef? Predpokladáme, že skôr nie, preto dovoľte menšiu edukatívnu vsuvku. Ide o umelý útes, teda podvodnú štruktúru vytvorenú pri pobreží Floridy. Pôvodne bola postavená z betónových blokov, ale v roku 1972 navrhla spoločnosť Broward Artificial Reef, aby ju „vylepšili“ starými pneumatikami.

Mal to byť jeden z tých skvelých nápadov, ktorý vyrieši problém s odpadom a preplnenými skládkami a zároveň poslúži prírode. Autori tejto myšlienky totiž dúfali, že ojazdené gumy poslúžia rovnako ako potopené lode či trupy lietadiel, teda že si v nich morský život vytvorí úkryty, korály ich využijú ako základy pri stavbe svojich schránok, skrátka že to bude nasledovaniahodný príklad recyklácie a ochrany životného prostredia.

Miestna vláda schválila projekt o dva roky neskôr a ešte na jar 1974 vyrazila viac ako stovka lodí (podporovaná mínolovkou amerického námorníctva USS Thrush) s tisíckami balíkov starých pneumatík k lokalite vzdialenej asi dva kilometre od pobrežného mesta Fort Lauderdale, ležiacom zhruba 50 kilometrov severne od Miami.

Bola to veľká udalosť. Akciu sa rozhodol podporiť okrem iného aj pneumatikársky koncern Goodyear, ktorý na miesto vyrazil so svojou vzducholoďou a vznikajúci gumový útes sa rozhodol pokrstiť tým, že do neho bola slávnostne hodená pozlátená pneumatika.

V priebehu krátkeho času sa na Osborne Reef podarilo vyviezť viac ako dva milióny starých pneumatík, ktoré zabrali plochu 150 tisíc metrov štvorcových, alebo tiež 10 futbalových ihrísk. Aby držali pohromade boli zviazané nylonovými, v ešte väčšej miere však oceľovými lankami. A práve tie sa podľa všetkého ukázali byť (v kombinácii s ďalšími nešťastnými faktormi) hlavným problémom.

Nikomu totiž nenapadlo, že sa laná kvôli korozívnemu prostrediu postupne rozpadnú a pretože je východné pobrežie vcelku bežne pustošené hurikánmi, pneumatiky začali migrovať. Ich pohyb nielenže vyhnal aj to málo morských živočíchov, ktoré sa tu zo začiatku objavili, ale tropické búrky navyše zahnali časť umelého útesu ku skutočným neďaleko vzdialeným prírodným korálom, ktoré zmietajúce sa gumy začali ničiť. Zo záchrany prírody a podpory života sa stala ekologická katastrofa.

Najhoršie na tom bolo, že kým zúčastnení naplno pochopili svoj tragický omyl, ešte v priebehu 80. rokov ho napodobnili v Indonézii a Malajzii, kde umelé útesy z pneumatík pochopiteľne tiež zlyhali.

Časť odborníkov si myslí, že sa z potopených pneumatík mohli do vody uvoľňovať toxické látky, táto teória si ale odporuje so skutočnosťou, že sa zo začiatku na útese ryby a ďalšie morské živočíchy objavili. Bolo to zrejme nakoniec mechanické pôsobenie gúm a ich pohyb, ktoré z tejto lokality vytvorili takmer mŕtve miesto.



Čo sa na útese Osborne deje dnes? Potom ako v 90. rokoch začali hurikány roznášať pneumatiky stále častejšie po pobreží, si mnohí uvedomili, že je nutné túto podvodnú skládku vyloviť a zrecyklovať inak. Oficiálne sa program záchrany tohto miesta rozbehol v roku 2001, keď americký Národný úrad pro oceán a atmosféru uvoľnil prvý grant vo výške 30 tisíc dolárov a práca sa ešte viac rozbehla, keď sa do toho vložila armáda. Tá si spoločne s pobrežnou strážou vytvorila v roku 2007 na Osborne Reef výcvikové stredisko pre potápačov a milióny dolárov na záchranu vyčlenila zo svojho rozpočtu i Florida.

V priebehu posledných dvoch dekád boli spustené ďalšie verejné i súkromné programy, ktoré čistia nešťastný útes z pneumatík dodnes, na mieste ich ale stále ostáva okolo pol milióna kusov.

zdroj: TheCoolDown, Wikipedia