Ovládal dotykový displej auta počas jazdy, nevenoval kvôli tomu pozornosť okolitej premávke a spôsobil nehodu, tak znel verdikt nemeckého súdu pri vyšetrovaní dopravnej nehody Tesly v Nemecku. Ten vodičovi potvrdil pokutu na základe toho, že dotykové ovládanie palubných funkcií v aute vyhodnotil ako elektronické zariadenie, ktorého ovládanie je počas jazdy zakázané. Pri individuálnom hodnotení príčin nehody sudca zistil, že funkcie stieračov ovládané v čase nehody sú príliš „hlboko“ v menu palubného systému a pozornosť vodiča odpútavali neprimerane dlhý čas. Ako však tvrdia odborníci, nehoda v Nemecku odhalila len vrchol ľadovca.

Cesta do pekla

Vodičovi nepomohla ani obhajoba a tvrdenie, že ovládanie stieračov je umiestnené v „bezpečnostnom ovládacom paneli“. Problém dotykového ovládania nových áut je však hlbší, než by sa mohlo zdať. Už dlhodobejšie na to upozorňuje aj skupina odborníkov a lekárov, ktorí tvrdia, že dotykové displeje sú ešte väčšie zlo, než používanie mobilného telefónu. Problém je v tom, že stále viac automobiliek dnes v honbe za úsporami umiestňujú aj základné funkcie, ako napríklad ovládanie klimatizácie, hlboko do menu ovládaného výlučne dotykovým displejom. Na obyčajné nastavenie intenzity fúkania ventilátora či zmenu teploty tak musí vodič odvrátiť od cesty zrak aj na niekoľko sekúnd, čo je veľmi nebezpečné. Najnovšie za dotykové ovládanie palubných funkcií schytali po Peugeote kritiku autá koncernu VW. Ako problematická sa v tejto oblasti ukazuje aj nová Škoda Octavia IV s výlučne dotykovým ovládaním klimatizácie.

K trendu plne dotykového ovládania palubných funkcií sa priblížila aj najnovšia generácia Škody Octavia.

Európa v slepej uličke?

Nejde o detaily nehody v Nemecku, ide o princíp a smerovanie ovládania palubných funkcií v súčasných autách. Zaujímavé však je, že najväčšiu obľubu si získava pri európskych automobilkách. Dôvod je jednoduchý – nižšia výrobná cena. Hoci sa nám tak paradoxne automobilky snažia displeje predávať ako prémiovú výbavu, či dokonca za príplatky, ich výrobné náklady a možnosť neskoršej softvérovej aktualizácie vychádzajú fabriky lacnejšie. Nie je žiadnym tajomstvom, že analógový prístrojový štít je výrobne drahšou záležitosťou, než jeho digitálna podoba. Aj v Európe sa nájdu rozdielne prístupy, dokonca aj v rámci jedného koncernu. Kým tak napríklad v Peugeote 208 ovládate väčšinu funkcií cez stredový displej, sesterský Opel Corsa na to ide konzervatívnejšou cestou a aj na nastavovanie teploty ponúka tradičné otočné ovládače.

Nová Kia Sorento na to ide triezvejšie a zachováva aspoň niekoľko základných tlačidiel a otočných ovládačov. V budúcnosti by jej to aj v Európe mohlo priniesť výhodu. Stále viac zákazníkov totiž na dotykové ovládanie nadáva,

Prístup ázijských automobiliek je rozdielny, čoho dobrým príkladom sú autá značiek Hyundai či Kia. Nová Kia Sorento ukazuje, že ani prítomnosť najnovších technológií nemusí automaticky znamenať ústup od klasických hardverových tlačidiel. Pod silnejúcim bezpečnostným tlakom sa však začínajú objavovať úvahy o návrate ku klasickým tlačidlám na ovládanie vybraných funkcií. Práve z Nemecka sa pritom začínajú objavovať hlasy o tom, aby boli niektoré požiadavky na ovládanie palubných funkcií zakotvené aj v legislatíve. Ide totiž o ochranu životov v premávke a tá je postavená ešte na vyššiu úroveň, než ochrana životného prostredia. Je preto dosť možné, že práve medializácia poslednej nehody z Nemecka prispeje k tomu, že nová bezpečnostná legislatíva začne mať reálnejšie kontúry.

Mladí zákazníci ovplyvnení životom vo virtuálnej realite sú z takéhoto pohľadu nadšení, legislatíva sa na to však začína pozerať inak. Už to prekračuje zdravé hranice a kým nebude doprava plne autonómna, vodičovu pozornosť nesmie počas šoférovania nič odpútavať.

zdroj: Insideevs.com

VYHOVUJE VÁM SÚČASNÝ TREND DOTYKOVÉHO OVLÁDANIA VÄČŠINY FUNKCIÍ?
  • Nie, považujem to za nebezpečné ( 94% )

     

  • Je mi to jedno ( 1% )

     

  • Áno, dotykové ovládanie mi vyhovuje a ľahko si naň zvykám ( 4% )

     

Odpovedalo 160 ľudí