Správy zo Švédska prinášajú nádej aj pre ostatné krajiny túžiace využívať takéto kovy na výrobu elektrických vozidiel, no dnes sa vo veľkej miere musia spoliehať na Čínu, čo so sebou nesie mnohé geopolitické a ekonomické riziká.

Väčšina svetových zásob vzácnych kovov sa ťaží práve v Číne, ktorá kontroluje približne 60 % svetovej ťažobnej produkcie a až 85 % ich spracovania. Nie je preto prekvapením, že šéf švédskej ťažobnej firmy LKAB Jan Mostrom označil nové ložisko za „významný stavebný kameň“ pre ťažbu kovov, ktoré sú „absolútne kľúčové pre umožnenie prechodu k trvalej udržateľnosti“.

Objav vo Švédsku prichádza uprostred neutíchajúcej obchodnej vojny medzi USA, resp. západnými štátmi a Čínou. Najľudnatejšia krajina sveta sa dokonca v minuloti vyhrážala, že preruší export vzácnych kovov do USA.

Dôležitý impulz pre automobilky

Švédsky objav by mohol poskytnúť významný impulz pre výrobu elektrických vozidiel v Európe, ktorá je dnes do značnej miery takisto závislá od čínskych dodávok vzácnych zemín. V neposlednom rade tak ide o dôležitý signál pre EÚ, ktorá naďalej trvá na zákaze nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035.

Viacerí európski a švédski politici spustili ovácie – o švédskom ložisku hovoria ako o zlatej bani a Švédi sú z neho nadšení, keďže by ich mohlo posunúť na cestu ekonomického úspechu – podobnú, akú svojho času zažilo Nórsko, keď koncom 60. rokov objavilo ropu a ekonomicky sa tak „vyšvihlo“, že predbehlo aj dovtedy bohatšie Švédsko.

Výroba bateriek pre elektromobily sa nezaobíde bez vzácnych zemín, ktoré dnes štáty vo veľkom dovážajú z Číny. Hrozí nová veľká závislosť ako v prípade ruského plynu?

Pozor na predčasnú radosť

Existujú však dôvody na opatrnosť. Samotní predstavitelia LKAB uviedli, že rozsah ložiska zatiaľ nie je kompletne preskúmaný a môže trvať celé roky, kým sa dokončí skúmanie jeho veľkosti, ako aj toho, ako ho najlepšie vyťažiť.  Aj samotný začiatok ťažby nie je otázkou mesiacov, ale rokov.

Vplyv na životné prostredie je ďalšou dôležitou otázkou – nevie sa, ako by bola ťažbou ovplyvnená poľnohospodárska pôda a akú (ne)podporu jej vyjadria miestne komunity.

Jeden z popredných odborníkov na vzácne zeminy Per Kalvig pritom hovorí, že o švédskom ložisku sa vie už desaťročia a Švédi poskytli zatiaľ len málo podrobností, ktoré by geológom pomohli určiť kvalitu náleziska. Kalvig tiež zdôrazňuje, že aj keď by Európa vyťažila veľké množstvo vzácnych zemín, dnes jej stále chýba kapacita na ich spracovanie. Ukončenie závislosti EÚ od Číny si tak bude stále vyžadovať veľa práce. O tom, čo prinesie najnovší švédsky objav v praxi, sa tak ešte len rozhodne a hoci ide o pozitívnu správu, vyhraté stále nemáme.

Zdroj: Financial TimesForbes

Foto: cz.depositphotos.com