Zapnutá klimatizácia nie je nepriateľ peňaženky
Áno, klimatizácia si zoberie časť výkonu motora a v určitých podmienkach zvýši spotrebu. Z toho však nevyplýva, že ju máte vypínať vždy, keď vonku nesvieti júlové slnko. Taká rada znie úsporne iba na papieri.
Klimatizácia vysušuje vzduch v kabíne a pomáha odhmlievať okná. Stačí sychravé ráno, mokré bundy, viac ľudí v aute a z úspornej disciplíny sa rýchlo stane jazda s horším výhľadom. Ak potom vodič namiesto pohodlného výhľadu rieši mastné sklo, handričku v ruke a ventilátor na maxime, ušetril možno pár decilitrov, no stratil podstatne viac.
Dlhodobé vypínanie klimatizácie nepomáha ani samotnému systému. Kompresor potrebuje mazanie, olej v okruhu chráni pohyblivé časti aj tesnenia a zanedbaný systém sa vám skôr či neskôr pripomenie zápachom, slabým výkonom alebo drahou opravou. Teraz si to porovnajte. Ušetrili ste dve desatiny litra paliva, no zároveň musíte platiť servis klimatizácie, riešiť únik chladiva, plesne v systéme a výmenu kompresora, ktorý sa po dlhej odstávke rozhodol, že už má dosť.
Oveľa rozumnejšie je nechávať klimatizáciu celoročne zapnutú. Moderné autá navyše automaticky odpájajú kompresor vo chvíli, keď od auta požadujete plný výkon, alebo keď je aktuálna teplota v interiéri dostatočne chladná.
Tempomat nie je kúzelný šetrič paliva
Ďalší obľúbený mýtus tvrdí, že tempomat automaticky zníži spotrebu. Problém je v slove „automaticky“. Nie je totiž tempomat ako tempomat a nie je cesta ako cesta.
Klasický tempomat na prázdnej rovine dokáže pomôcť. Drží stabilnú rýchlosť, nehrá sa s plynom a eliminuje malé nechcené zrýchlenia, ktoré vodič často robí podvedome. Lenže v kopcoch alebo v hustejšej premávke sa výhoda rýchlo stratí. Auto sa snaží držať nastavenú rýchlosť za každú cenu, pridáva v stúpaní, niekedy podradí, v klesaní zasa zbytočne brzdí motorom. Skúsený vodič pritom vie pustiť rýchlosť v bezpečnom rozsahu a pracovať s profilom cesty jemnejšie.
Ešte väčší rozdiel prináša adaptívny tempomat. Ten síce zvyšuje komfort, ale nemusí aj vždy šetriť palivo. Ak pred vami ide vodič štýlom „pridám, pustím, pribrzdím, zasa pridám“, adaptívny tempomat dokonale okopíruje jeho rytmus. Vzniká presne ten nechcený jojo efekt, ktorému sa pri úspornej jazde chcete vyhnúť.
„Vyhnite sa kolónam“ je rada „nad zlato“
Rada vyhýbať sa kolónam má asi takú praktickú hodnotu, ako poradiť človeku s hypotékou, aby prestal chodiť do práce, lebo ranná špička zvyšuje spotrebu. Pekné, jednoduché, a v živote väčšiny dospelých ľudí úplne nepoužiteľné.
Vyraziť mimo dopravnej špičky si môže dovoliť dôchodca, ktorý rozmýšľa, či pôjde do obchodu o deviatej, desiatej alebo vôbec. Pracujúci človek, ktorý má byť o ôsmej v meste, si nemôže povedať, že príde až po rannej špičke, lebo chce ušetriť tri deci paliva. Rovnako sa nemôže po práci posadiť na parkovisku a čakať do večera, kým sa cesty vyprázdnia.
Ani obchádzky po priľahlých okreskách často neprinesú zázrak. Ak stojí diaľnica D2, Bratislavčania veľmi dobre vedia, čo sa začne diať v Záhorskej Bystrici a Dúbravke. Ak stojí diaľnica D1, stará senecká cesta väčšinou neponúkne vykúpenie, ale len inú formu utrpenia. Košičania zasa poznajú, čo urobí nehoda na Moste VSS s celým mestom. Navigácia vám síce ukáže alternatívu, no v praxi sa z nej často stane prechod z blata do kaluže.
Zmysel má sledovať dopravu vopred, nechať si rezervu a nechať navigáciu prepočítať trasu. Ale netvárme sa, že vodič má vždy na výber. Často nemá. Jednoducho sa do kolóny postaví a pretrpí ju.
Brzdenie motorom nie je univerzálny liek
S brzdením motorom treba zaobchádzať opatrne, pretože tu ľudia často miešajú dve úplne odlišné veci. Ak v modernom aute pustíte plyn so zaradeným prevodovým stupňom, riadiaca jednotka pri vhodných podmienkach zvyčajne obmedzí alebo úplne preruší vstrekovanie paliva. V takej chvíli samotný fakt, že motor má vyššie otáčky, neznamená automaticky vyššiu spotrebu.
To však neznamená, že máte pred každým semaforom agresívne podraďovať a tváriť sa, že práve šetríte planétu aj rodinný rozpočet. Bezhlavé brzdenie motorom, najmä cez nízke prevodové stupne, zaťažuje dvojhmotný zotrvačník, spojku, prevodovku, poloosi a motorové uloženia. Pri automatických prevodovkách navyše do hry vstupuje logika radenia, hydrodynamický menič alebo spojkové pakety podľa konkrétnej konštrukcie.
Neobstojí ani jednoduchý argument, že tým šetríte brzdy. Brzdové platničky a kotúče patria medzi spotrebný materiál. Dvojhmotný zotrvačník, automatická prevodovka alebo poloosi už takú príjemnú cenovku nemajú. Ekonomicky preto nedáva zmysel šetriť lacnejšie diely tým, že zbytočne namáhate drahšie komponenty.
Keď potrebujete reálne spomaliť, použite prevádzkové brzdy. Krátke, rozhodné a primerané brzdenie dokáže byť ku kotúčom aj platničkám šetrnejšie než dlhé držanie brzdového pedála. Brzdenie motorom môže mať svoje miesto pri dlhých a veľmi náročných klesaniach, ale nemalo by nahrádzať rozum ani brzdový pedál.
