Test Volkswagen Taigo 1.5 TSI: ako sa líši od sesterských crossoverov?

Volkswagen Taigo mal dlhú cestu, než si našiel svojich zákazníkov v Európe. Najprv to bol model určený pre Južnú Ameriku, ale automobilka uvoľnila kvóty aj pre nás a tak sa tu začal predávať. Cenovo vedie prakticky vyrovnaný boj so starším T-Crossom. Rozdielom teda bude možno vnútorný priestor a samozrejme dizajn. Ale poďme na to pekne postupne.

Dizajnový jazyk malých Volkswagenov je veľmi podobný a Taigo z tohto radu nevystupuje. Spredu sa mi páči, sú tu aj ostrejšie hrany a ako celok pôsobí veľmi vyvážene. Niekomu sa môže javiť ako starší, ale podľa mňa takýto dizajn zreje ako víno. Tento bude podľa mňa moderný aj za niekoľko rokov.

Samozrejme, zmeny tu voči T-Crossu sú, ale nie nejaké dramatické. Rozdiely si všimnete z bočného pohľadu, kde klesajúca silueta samozrejme evokuje skôr karosériu kupé. A to je asi prvý najmarkantnejší rozdiel, ktorý zaváži pri výbere medzi T-Crossom a Taigom. Komu sa páči „šmrncovnejšia“ kupé karoséria, ten určite zvolí druhú možnosť.

Zadné partie sa tiež podobajú na sesterský model, obzvlášť zadnými svetlami. Tým svieti pozičné koncové svetlo po celej šírke auta a pôsobí to pre niekoho viac „majestátnejšie“. Netvrdím, že je to odkaz na väčšie modely, ale mne osobne by to na aute nechýbalo. Dnes si to ale doba vyžiadala.

Keď už sme pri téme svetiel, testované auto malo základné LED bez funkcie vyrezávania v diaľkovom režime. Stretávací režim svietil dostatočne, a aj keď sa mi zdá, že drahšie svetlá v T-Crosse svietili lepšie aj v stretávacom režime, ani tieto nemôžem kritizovať. Na danú triedu je to nadpriemer.

Škoda len chýbajúcej funkcie vyrezávania v diaľkovom režime, ale toto auto bolo nakonfigurované s ohľadom na cenu, ktorá je na dnešné pomery vážne zaujímavá. Preto ak niekomu funkcia matrix LED nechýba, nebude to pre neho žiadna prekážka. Mne trocha vadil slabší rozptyl svetla do krajov pri diaľkovom režime, ale to sú len drobnosti. V konečnom dôsledku, aj tieto základné svetlá svietia lepšie, ako ktorékoľve staršie bi-xenóny.

Pohodlný, ale prijal by som širšie plášte

Podvozok čerpal výhody z vyššieho profilového čísla pneumatík. Rozmer 205/55 R17 je na komfort v tejto triede absolútne dostačujúci, rovnako aj veľkosť diskov. Trocha ma mrzí užší behúň, ktorý pochopiteľne prenesie menej bočných síl pri prejazde zákrutou či pri „vyhýbacom“ manévri. Tu je cítiť rozdiel s plášťmi so šírkou 215 mm. Predsa len, je to vyššie auto ako bežný malý hatchback, a preto by som asi radšej bral 215 mm široké pneumatiky.

Kto by to bol čakal, že v modernom aute ešte nájde rezervné koleso... No v Taigu ho dostanete a k tomu je tu aj dvojité dno. Čiže ak potrebujete schovať malé veci, ktoré by vám len tak lietali po kufri, hodíte si ich pod dvojité dno a pokiaľ niekde dostanete defekt, jednoducho ho vymeníte na ceste. Prosté a praktické a to sa mi páči.

Rozdiely v porovnaní so sesterskou Aronou?

Rozhodol som sa zmerať batožinový priestor a porovnať ho s Aronou, ktorá je defacto prezlečený VW T-Cross. Ako to dopadlo? Šírka v najužšom bode bola v Taigu 103 cm, v Arone 101 cm, čo je zanedbateľný rozdiel. Ten som objavil pri dĺžke meranej od spodnej hrany zadných sedadiel, 83 vs. 73 cm v prospech Taiga. Výška po plato bola 40 proti 45 cm v prospech Arony a nakoniec výška až po strop bola v Taigu 65 cm a v Arone 71 cm. Pri Taigu sa ale samozrejme hneď zvažuje dole, čiže reálne centimetre hneď ubúdajú, čo pri Arone neplatí.

Pri nastupovaní si treba dávať trocha pozor. Prahy sú relatívne široké a spodná časť nie je prekrytá dvermi, ľahko sa o ňu zašpiníte. Keď som sa prvýkrát posadil na sedadlá, hneď som vedel, že toto je absolútny základ. Máte len minimum možností nastaviť ich a na dlhších cestách nie sú ani príliš dobre tvarované, to ale asi nikto s Taigom jazdiť nebude. Na krátke mestské trasy pre manželku či deti je to úplne v poriadku.

Vzadu ma prekvapilo, že aj keď tu boli jednoduché sedadlá, Volkswagen sa snažil kompenzovať zvažujúcu sa strechu znížením sedákov. Porovnanie s Aronou hovorí, že Seat ponúka od sedadla po strop 101 cm, zatiaľ čo Taigo so zvažujúcou sa strechou len o 4 cm menej. To nie je až taký veľký rozdiel a vďačí za to aj práve inak tvarovanému sedadlu, ktoré v Arone nie je tak výrazne vykrojené.

Pred vodičom pracuje digitálny displej, ktorý mi ale vďaka absencii vstavanej navigácie prišiel absolútne nevyužitý. Po stranách boli vždy zobrazené údaje o teplote vody a stavu paliva v nádrži, ale len v spodnej časti. Nad nimi zíval displej prázdnotou. V strede bol buď otáčkomer alebo rýchlomer, v rámci ktorých sa tu ešte zobrazovali údaje z palubného počítača. To bolo všetko. Bohužiaľ CarPlay nepodporuje zobrazenie navigácie z displeja mobilu na tento digitálny displej a tak si tu nič viac z dôležitých údajov nezobrazíte.

Stredový displej bol pekne čitateľný, na ňom som využíval navigáciu z telefónu a teda bezdrôtové pripojenie CarPlay. Páčil sa mi fyzický ovládač hlasitosťi a vypnutia autorádia, to musím pochváliť. Pod ním je umiestnený výduch klimatizácie, ktorý mne osobne trocha vadil, mohol by byť trochu vyššie. Ovládanie klimatizácie bolo tiež dotykové, je to ale taký medziprechod medzi staršími a tými najnovšími cez stredový displej.

Naopak, páčil sa mi volant. Žiadne dotykové plochy, všetko cez tlačidlá, paráda. Ale prečo medzi ne výrobca nezaradil aj jedno na prijatie a ukončenie hovoru, tomu nerozumiem. Stačilo by jedno jediné, napríklad miesto hlasového ovládania (ktoré fakt netuším, kto reálne využíva) a nebol by žiaden problém. Zdvihnúť hovor sa dá cez displej dotykom, ale následne je volanie schované v menu a musíte pre zrušenie hovoru buď vojsť do menu cez stredový displej alebo cez ten pred vodičom. Pritom tak jednoducho sa to dalo vyriešiť jedným jediným tlačidlom na volante.

Kamerový výstup je o niečo slabší, ako v prípade drahších modelov koncernu Volkswagen, ale stále sa dajú použiť aj v noci. Upozornenie na dopravné značky pípa tak slabučko, že ho cez hlasnejšiu hudbu ani nie je počuť. Dá sa tiež jednoducho vypnúť cez menu asistentov, toto má Volkswagen spracované dobre. Adaptívny tempomat síce preberal rýchlostné značky a upravoval podľa nich rýchlosť, dalo sa to však v menu asistentov vypnúť. V prípade Travel Assist som to ale v menu nenašiel a tam to bolo zapnuté.

O pohonnej jednotke 1.5 TSI som už písal viackrát, preto si len zopakujeme. Je to už generácia evo2, má chladené výfukové zvody a veľmi rýchlo sa zohreje. Nie je to až také bleskurýchle, ako trojvalec 1.0 TSI, ale po letnej noci palubný počítač ukáže 90 °C po 2,5 km. Olej sa pochopiteľne ohrieva dlhšie, na dostatočných 80 °C až po dlhých 11 km bežnej jazdy. Na 50 °C, keď túto informáciu začína signalizovať digitálny teplomer, sa náplň dostane po približne 6 km. V zime sa to ešte predlžuje.

V Taigu je 1.5 TSI (rovnako ako azda vo všetkých koncernových modeloch) kombinovaný len so 7-stupňovou prevodovkou DSG, v tomto prípade je to menšia DQ200 so suchými spojkami (v Tiguane je to väčšia DQ381 s mokrými spojkami). Nikto asi nebude auto trápiť niekde na poli, predsa tu nie je pohon 4x4, ale v meste pri jazdách v kolóne bude opotrebovanie suchých spojok o niečo rýchlejšie. Ani tie rozjazdy nie sú až také jemné, ako by ste asi čakali, obzvlášť pri parkovaní do kopca. Dodám otáčky pri 90 km/h, vtedy motor „točí“ približne 1650 a pri diaľničnej 130 km/h zhruba 2500 ot./min.

Zmeral som tiež zrýchlenie z 80 na 120 km/h a vyšlo mi približne 5,8 až 5,9 sekundy. To je na túto kategóriu nadmieru slučná dynamika a asi málokto bude potrebovať niečo „viac“. Takže spokojnosť.

Možno trocha slabšia je spotreba. Aj keď je samozrejmé, že štvorvalec nebude jazdiť s apetítom trojvalca, bude to viac aj ako v prípade modelu s nižšou stavbou karosérie. Napríklad Seat Leon zvládol náš okruh s priemerom 5,6 l/100 km, Taigo ho zdolalo za 6,3 l/100 km. Stále to nie je strašné číslo, ak uznáte, že ešte nedávno s podobnými výkonmi jazdil atmosférický dvojliter a v podobnej karosérii bral možno aj o 1 až 2 litre viac. Tu sa ale pekne ukáže, že vyššia karoséria (v prípade Taiga nejde až o taký rozdiel, ale predsa) jednoducho hrá v neprospech spotreby. A do hry vstupuje aj relatívne malá nádrž, ktorá má len 40 litrov. Ak budete jazdiť viac v meste a nechcete ju vyjazdiť do sucha, bežne po 500 až 600 km pôjdete tankovať.

Záver

Ak sú vám sympatické mestské crossovery, špeciálne tie so zvažujúcou sa strechou, ten si asi vyberie radšej Taigo ako T-Cross, Aronu či Kamiq. Osobne podobnému typu karosérie neholdujem, ale u vás to môže byť inak. Na zadných sedadlách sá dá žiť, ako vám naznačilo meranie. A za akciovú cenu vo výbave Limited je Taigo naozaj zaujímavou ponukou, ktorá je veľmi blízko aj modelu Polo. Preto sa ani nedivím úspechu týchto áut. Veď sa pozrite okolo seba, určite na cestách uvidíte viac T-Crossov a modelov Taigo ako poslednú generáciu Pola.