Alfa Romeo 164 Pro-Car

Na prvý pohľad navonok možno nevyzerá táto veľká limuzína talianskeho výrobcu športovo, no to, čo ukrýva je vlastne poriadny extrém. Tento stroj bol vyrobený v roku 1988 a poháňaný v strede umiestneným 3,5 l motorom V10. Jeho výkon je 462 kW (629 k) pri 13 300 ot. Auto vážilo iba 750 kg a dosahovalo maximálnu rýchlosť 340 km/h. Zrýchlenie z 0 na 60mph (96 km/h) trvalo iba 2,1 s! Bolo postavené pre špeciálnu pretekársku sériu cestovných áut Pro-Car, ktorá mala byť podpornými pretekmi pre Veľké ceny F1 v tých rokoch. Alfa bola jediným výrobcom, ktorý takéto auto vytvoril pred tým, než samotnú pretekársku sériu zrušili. Iba jediný existujúci podvozok s takýmto desaťvalcom bol postavený firmou Motor Racing Developments, za ktorou stál tím Brabham F1. Ten v tých časoch Alfa Romeo vlastnila. Zaujímavosťou auta bola napríklad aj trojdielna karoséria z ľahkých materiálov.

Ford Transit Supervan

Treba povedať, že tento van existoval v troch generáciách. Prvá verzia mala motor V8 5.0 (400 k) zo špeciálu GT40 z Le Mans, druhú poháňal V8 3,9 (500 k) zo špeciálu C100 pretekárskych strojov skupiny C. A v tretej generácii sa v r1994 objavil za dverami „nákladového" priestoru motor F1. Išlo o Cosworth HB V8 3,5 s výkonom 740 k pri 13 800 ot, ktorá spolu so šesťstupňovou prevodovkou pochádzali z monopostu Benetton, s ktorým získal Michael Schumacher prvý zo svojich 7 titulov. Supervan vážil 890 kg, jazdil na magnéziových diskoch OZ a zastavovali ho karbónové brzdy Brembo. Počas „prestavania" auta v r2004 motor V8 nahradili praktickejším V6 Ford-Cosworth Pro Sports 3000 a radenie zabezpečovala prevodovka Hewland. Maximálna rýchlosť auta bola "len" 240 km/h.

Renault Espace F1

Renault v spolupráci s dcérskou spoločnosťou Matra v r1995 predstavili pri príležitosti 10 výročia úspechov Renaultu v F1 ultimatívnu verziu Espace. Ten oslavoval rovnaké jubileum. Pohon zabezpečoval uprostred umiestnený 3,5 litrový 40-ventilový motor Renault RS5 V10 s výkonom 800 k, ktorý použili v r1993 v monoposte Williams-Renault FW15C, kde však mal o 100 k menej. Z neho pochádzala aj šesťstupňová poloautomatická prevodovka. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h trvalo 2,8 s, z 0 na 200 km/h to bolo 6,9 s a maximálna rýchlosť bola 312 km/h. Karbón-keramické brzdy umožnili v štýle 0-270-0 km/h na dráhe kratšej než 600 m. Jazdné zážitky si okrem jazdca mohli užiť aj ďalší traja pasažieri. Auto sa nachádza v múzeu automobilky Matra.

Mercedes, BMW alebo Norma Judd V8

Dôkazom, že vlastníctvo motora z monopostu F1 nie je podmienené vlastníctvom niektorého z tímov F1, je značka Judd. Tá uzrela svetlo sveta v roku 1971 aj vďaka trojnásobnému šampiónovi F1 z Austrálie, ktorým bol Sir Jack Brabham. Judd má bohaté skúsenosti s vývojom a výrobou motorov pre F1, F3000, či Le Mans.

A svoje motory ponúka aj „súkromníkom“ – niektorí jazdci, ktorí sa zúčastňujú pretekov do vrchu v Európe majú vo svojich súťažných autách motor tohto výrobcu.

Napríklad švajčiarsky pretekár Reto Meisel má vo svojom Mercedese 190 RM1 V8 (3,5 litra, 564 k, 9 900 ot, 400 Nm) od Brabham F1. Auto malo síce aj kontrolu trakcie a brzdy AP s ABS, no v jedných pretekoch v r2008 s ním vyletel mimo trate a auto poškodil. Pravdupovediac ustrážiť tak výkonný stroj s váhou len 825 kg a zrýchlením z 0 na 100 km/h za 2,7 s dalo určite poriadne zabrať. Aktuálne má postavenú novú „zbraň“: 780 kg vážiaci Mercedes SLK 340 s motorom Judd V8 3,4 litra (610 k, 430 Nm).

Motor z F3000 mal nemecký jazdec Georg Plasa vo svojom BMW 320 Judd V8 (3,4 litra, 560k, 10 000 ot), ktorého maximálna rýchlosť bola 340 km/h. Neskôr tento motor „prehodil“ do karosérie menšieho BMW radu 1, ktoré označili BMW 134, ktoré sa mu však stalo osudným, keď 10.11.2011 v pretekoch v Taliansku toto svoje „monštrum“ neudržal na uzde a v rýchlosti okolo 200 km/h narazil do skalnej steny.

Motor Judd V8 3,0 litra má pod kapotou aj 600 kg vážiaci karbónový špeciál Norma M20 FC českého pretekára Dušana Nevěřila, ktorý ho tam „osadil“ z monopostu F3 Lola B03/50, na ktorom už pred tým jazdil súťaže do vrchu. No ani jeho neminul „crash test“, keď mal nehodu na domácich pretekoch Zámecký vrch 2014.

Spomenúť môžeme aj žlto-modré BMW 320 IRL rakúskeho jazdca Ericha Edlingera, ktoré bolo poháňané motorom GM V8 3,5 litra (570 koní, 11 500 ot) z formulového monopostu americkej série Indy Racing League a prevodovkou Prost F1. Bolo, pretože v roku 2009 na pretekoch v ČR ho zachvátil požiar. No tím Edlinger to nevzdal a „vnútornosti“ auta presunul do novej, ešte lepšie vyzerajúcej bielo-modrej karosérie s obrovským zadným difúzorom, s ktorou zdoláva kopce ďalej.

BMW X5 LM

Aj keď tento automobil nemá pod kapotou motor z F1, určite stojí za to spomenúť ho. Poháňa ho totiž motor V12 zo špeciálu BMW V12 LMR, ktorý zvíťazil v pretekoch 24 hodín Le Mans v roku 1999. No a na oslavu tohto víťazstva bolo postavené toto „kladivo". Pri obsahu 6,0 litra je jeho výkon 522 kW (700 k), krútiaci moment je 720 Nm pri 5000 ot/min a sila sa prenáša na všetky štyri kolesá. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládne za 4,6 s a dosiahne maximálnu rýchlosť 280 km/h. V roku 2000 s týmto autom vytvoril Hans Joachim Stuck rekord pre SUV na kolo na Nurburgringu-Nordschleife časom 7:49,92.

Renault Twizy F1

„Stroj" v štýle modernej F1 má dnes aj Renault na základe svojho najmenšieho modelu. Twizy Renault Sport F1 Concept Car je stále elektromobil, ktorý však dostal pod kapotu systém KERS, ktorý pôvodných 17 koní dokáže po dobu 13 s zvýšiť až na 97 koní. To je teda na takéto „približovadlo" naozaj dosť, zrýchlenie z 0 na 100 km/h tak trvá len 6 sekúnd. Samozrejme takúto „divočinu" treba krotiť, takže auto má výrazné predné a zadné krídlo v štýle F1 a tiež tak aj prahy a zadný difúzor. Kolesá pochádzajú z Formuly Renault a pilot toto „superautíčko" ovláda volantom, ktorý sa svojim tvarom takisto inšpiroval v „efjednotke".

Ktovie, či sa v dnešnej dobe nájde výrobca, ktorý osadí aktuálnu pohonnú jednotku monopostu F1 V6 1,6 Turbo do nejakého „normálneho" auta. Vyzerá to tak, že zatiaľ niečo takéto skúsili iba v Marranelle, kde však na to išli opačne – v zamaskovanej „mule“ LaFerrari v novembri 2013 zrejme testovali motor pre nasadenie v monoposte F 14T, ten však v sezóne 2014 veľa úspechov nezaznamenal.

No a nakoniec si videom pripomeňme zvuky motorov Honda F1 z jednotlivých období, na ktoré si nielen fanúšikovia Formuly 1 vždy veľmi radi spomínajú. No a zvuk ktorého motora sa najviac páči vám?