Mikroplasty. Wikipédia hovorí, že ide o všeobecné označenie pre rôznorodé úlomky plastov s veľkosťou od 100 nanometrov až do 5 milimetrov, ktoré sa ako súčasť znečistenia vyskytujú vo vode, pôde i vzduchu. A áno, aj keď máme pneumatiky zadefinované ako „gumy“, častice vznikajúce z ich oteru sa k nim radia tiež.
Podľa zistenia Fraunhoferovho inštitútu pre environmentálne, bezpečnostné a energetické technológie (UMSICHT) v Oberhausene ich len v Nemecku ročne vznikne 60 až 100 tisíc ton. To je zhruba jeden kilogram na každého obyvateľa. Výsledky zo Slovenska či iných štátov k dispozícii zatiaľ nemáme, ale kvôli zjednodušeniu môžeme predpokladať, že to u nás či v iných okolitých štátoch zásadne iné nebude.
Kilogram na hlavu ročne
Ako upozorňuje stránka Automobilwoche, ďalší problém v tom, že sa čiastočky z pneumatík spájajú s povrchom vozovky, prachom, pieskom či jemným prachom z atmosféry, pričom z vyššie uvedeného množstva vzniká 120 až 200 tisíc ton takzvaných TRWP (teda „Tyre and Road Wear Particles“, v preklade častice opotrebenia pneumatík a ciest).
Fraunhoferov inštitút spolu s pittsburskou univerzitou Carnegie Mellon (CMU) a technologickým inštitútom z Karlsruhe (KIT) zároveň skúmal, ako sa tomuto typu abrazívneho opotrebenia vyhnúť, respektíve ako ho redukovať a ako jeho dôsledky odstrániť zo životného prostredia.
Objednávka od gumárov
Len pripomíname, že táto štúdia nevznikla náhodou. Objednali si ju európske a severoamerické asociácie výrobcov pneumatík, ktoré samozrejme vedia, že v plánovanej emisnej norme Euro 7 budú vôbec prvýkrát stanovené limitné hodnoty pre uvedené častice, inak povedané limity pre opotrebenie pneumatík a tiež bŕzd.
Ralf Bertling z UMSICHT priznáva, že veda momentálne nemá presné odpovede na to, čo tieto čiastočky presne spôsobujú. „Ekotoxikologické dôsledky oteru pneumatík sa zatiaľ nedajú exaktne posúdiť. Existujú však ojedinelé štúdie, ktoré naznačujú škodlivé účinky. Jeden z amerických výskumov napríklad dospel k záveru, že chemická látka v pneumatikách bola zodpovedná za úhyn lososov v USA,“ upozorňuje vedec.
Výskumníci tiež dodávajú, že je jednoduchšie vzniku TRWP predchádzať ako ho odstraňovať zo životného prostredia a ako asi tušíte, týka sa to nielen materiálov, z ktorých sú pneumatiky vyrobené, ale tiež tým, ako sa chováme za volantom.
Vedci tvrdia, že pomôžu rýchlostné limity. „Naša štúdia ukazuje, že oter pneumatík sa výrazne znižuje pri nižších rýchlostiach,“ hovorí Bertling. Podobne účinný je tiež mierny, teda defenzívny štýl jazdy a záleží tiež na naladení pohonnej jednotky.
Elektromobily v nevýhode
Výsledky naznačujú, že pneumatiky dlhšie vydržia na vozidlách, ktoré disponujú rovnomernejším priebehom krútiaceho momentu a priamo tým ukazujú na elektromobily, ktoré majú jednak vyššiu pohotovostnú hmotnosť a zároveň maximálny krútiaci moment prakticky tesne nad nulovými otáčkami.
Okrem výskumu a výroby pneumatík produkujúcich menej častíc vedci odporúčajú sadenie vegetácia pri cestách, čistenie najviac exponovaných miest a v hre sú tiež „vysávače čiastočiek“ na automobiloch, ktoré tiež nebudú zadarmo. Výskumníci ale tvrdia, vzhľadom k možným následkom by znižovanie produkcie TRWP malo vyjsť lacnejšie.
zdroj: Automobilwoche
