Akoby nestačilo, že idú čeliť vyšetrovaniu európskych úradníkov, na čínske automobilky prichádza ďalšia vlna kritiky. Keď čínsky Šanghaj v júni zachvátila vlna horúčav, automobilka, v ktorej pracuje Mike Chen, "prepla" výrobu na nočné zmeny a jednoducho vypla klimatizáciu.

Pre Chena, ktorý musel v skorých ranných hodinách pracovať naobliekaný vo svojej prepotenej uniforme, to bola "posledná kvapka" po okresaní prémií a nadčasov. Tento krok mu totiž tento rok znížil mesačnú mzdu na niečo viac ako tretinu toho, čo pôvodne zarobil, keď ho zamestnali v roku 2016.

Chen (32) pracuje pre spoločný podnik vytvorený medzi čínskym štátnym automobilovým gigantom SAIC a nemeckým Volkswagenom. V nelichotivej situácii nie je ani zďaleka sám. Milióny pracovníkov a dodávateľov automobilov v Číne pociťujú napätie a nespokojnosť, pretože cenová vojna v segmente elektrických vozidiel núti výrobcov automobilov znižovať náklady, kde sa len dá.

Z najlepšieho sa prepadli k zlému

„SAIC-VW bol kedysi najlepší zamestnávateľ a cítil som sa poctený, že tu môžem pracovať,“ rozpráva Chen. "Teraz sa cítim len nahnevaný a smutný."  VW zareagoval na situáciu, že platy v spoločných podnikoch sa líšia v závislosti od pracovného času a bonusov.  Rovnako vraj platí, že výroba áut v noci uvoľňuje záťaž na elektrickú sieť a že zdravé a kvalitné pracovné podmienky sú pre nich vysokou prioritou. SAIC sa k téme nevyjadril.

Do problémov sa dostáva celý čínsky automobilový priemysel, nie iba jeden závod. Cenová vojna, ktorú rozpútala americká Tesla, už má aj prvé obete. Niektorých čínskych výrobcov automobilov prinútila obmedziť produkciu elektromobilov i áut so spaľovacím motorom, iní museli úplne zatvoriť továrne.

Ekonómovia varujú, že čínsky automobilový sektor by sa dokonca mohol stať brzdou ekonomického rastu kvôli následkom už spomínanej cenovej vojny. Problémom je, že zatiaľ čo do výrobných kapacít sa v Číne investovalo obrovské množstvo peňazí, k čomu prispeli aj štedré štátne dotácie, domáci dopyt po autách stagnuje a príjmy tamojších domácností sú stále pod tlakom, tvrdia ekonómovia.

Za prvých sedem mesiacov tohto roka sa v Číne predalo 11,4 milióna áut a krajina exportovala 2 milióny, no rast prišiel takmer výlučne zo zahraničia. Export vyskočil o 81 %, zatiaľ čo domáci predaj vzrástol len o 1,7 % – napriek značnému zlacňovaniu áut.

Vyrábajú málo, platia málo

Znižovanie cien, nadprodukcia a finančný stres pre podniky - ide o začarovaný kruh, do ktorého sa čínske automobilové firmy dostávajú. Už dnes pritom vyrábajú len na "pol plynu". Čína mala na konci roka 2022 kapacitu na výrobu 43 miliónov vozidiel každý rok, ale miera reálnej vyťaženosti fabrík bola v priemere len 54,5 %.

Krátenie miezd a prepúšťanie v automobilovom priemysle a u dodávateľov, ktorí podľa čínskych štátnych médií zamestnávajú odhadom 30 miliónov ľudí, je zlou správou pre Peking. Znižovanie platov je v Číne síce nezákonné, ale zložité mzdové pravidlá ponúkajú spôsoby, ako to obísť. SAIC-VW napríklad dokázal znížiť mzdu, ktorú Mike Chen dostáva, a to obmedzením pracovného času a priškrtením bonusov.

BYD, najväčší čínsky výrobca elektrických vozidiel, napríklad inzeroval minulý mesiac pozíciu vo svojej továrni s odhadovaným mesačným príjmom okolo na úrovni 640 až 900 eur, ale základný plat bol v prepočte iba 300 eur. V čínskom automobilovom odvetví sú štandardom hodinové mzdy 1,8 až 3,8 eura. Na pomery Číny i krajín vyspelého sveta ide o nízke príjmy.

Zdroj: Reuters / Japan Times / foto: motor1.com