Len pred pár dňami sme písali, že Alliance for Automotive Innovation tlačí na americký Kongres, aby ešte tento rok uzákonil trvalý zákaz predaja, dovozu a výroby čínskych vozidiel, hardwaru i softwaru.
Ford je členom tohto združenia a argumentácia asociácie je pomerne ostrá. Čínske autá majú predstavovať nielen ekonomické riziko, ale tiež hrozbu pre národnú bezpečnosť kvôli možnosti zbierať a prenášať citlivé dáta.
Ford hovorí verzus Ford robí
Presne v rovnakom čase však Ford čínske know-how aktívne potrebuje. V Michigane tento rok spustil výrobu článkov s technológiou CATL, ktorú používa na základe licenčnej dohody.
V Európe zase vytvoril spoločný podnik s Geely, ktorý má prevziať fabriku vo Valencii, vyrábať tam čínske elektromobily a pomôcť obom firmám s vývojom ďalších modelov. A podľa Reuters Ford navyše rokuje s automobilkou BYD o komponentoch pre hybridné vozidlá.
Minister: Pretrhnite väzby
Americkému ministrovi dopravy Seanovi Duffymu už tieto dve tváre modrého oválu očividne prestali dávať zmysel. V liste šéfovi Fordu Jimovi Farleymu vyjadril „hlboké znepokojenie“ nad vzťahmi automobilky s CATL, Geely a BYD a vyzval firmu, aby väzby s veľkými čínskymi spoločnosťami prerušila. Osobitne kritizoval licencovanie technológie CATL v Michigane, spoločný podnik s Geely v Španielsku i plán ponechať výrobu modelu Lincoln Nautilus v Číne až do roku 2030.
A pridali sa republikánski zákonodarcovia. Výbor Snemovne reprezentantov pre Čínu vytiahol staršie vyjadrenia Fordu varujúce pred čínskou konkurenciou a postavil ich proti aktuálnym obchodným dohodám. Výsledok pomenoval veľmi jednoducho: „Toto Ford hovorí verzus to, čo robí.“ Šéf Fordu Jim Farley pritom už skôr označoval nástup čínskych výrobcov za existenčnú hrozbu pre západný automobilový priemysel!
Ford: Bez Číňanov im nedokážeme konkurovať
Ford sa bráni tým, že nejde o to isté. Michiganská továreň patrí Fordu, zamestnáva Američanov a CATL poskytuje predovšetkým licencovanú technológiu. Spolupráca s Geely sa zase týka Európy, kde americká značka priamo súperí s čínskymi výrobcami a jej pozícia sa za posledné roky dramaticky zhoršila. Ford preto tvrdí, že prístup k čínskemu know-how potrebuje preto, aby dokázal Pekingu konkurovať.
Ekonomicky stratégia Fordu nie je samozrejme nezmyselná, lenže politicky sa začína zamotávať do vlastnej argumentácie. Je jedna vec povedať „nechceme, aby Číňania ovládli americký trh, ale chceme si kúpiť ich technológie“. Niečo iné je podporovať zákaz čínskeho produktov kvôli národnej bezpečnosti a zároveň vysvetľovať, prečo je čínske know-how v americkej fabrike vlastne v poriadku.
Americké paradoxy
Celému príbehu pridáva ďalšiu vrstvu samotná Trumpova administratíva. Zatiaľ čo Duffy Ford tvrdo kritizuje, Biely dom ho takmer súčasne označil za „skvelú americkú spoločnosť“ a minister obchodu Howard Lutnick ešte pred pár týždňami chválil niektoré kroky, ktoré teraz jeho vládny kolega napáda. Takže ak Ford pôsobí v otázke Číny rozporuplne, Washington mu v tom momentálne celkom úspešne sekunduje.
