Vodičáky v Indii
Získanie vodičského oprávnenia v Indii má s európskymi štandardmi len pramálo spoločného. Proces v mnohých regiónoch spočíva v podaní žiadosti a zaplatení administratívneho poplatku, ktorý sa pohybuje okolo 20 eur. Jazdy, teoretická skúška ani dlhodobý výcvik sa nekonajú.
Výsledkom je vodičský preukaz, ktorý síce formálne existuje, no úroveň reálnych vodičských zručností môže byť otázna. Práve tu vzniká základný problém, ktorý sa neskôr prenáša aj do Európy.
Príchod na Slovensko
Po príchode na Slovensko vstupujú do hry medzinárodné dohody. Ženevský dohovor z roku 1949 a Viedenský dohovor z roku 1968 umožňujú uznávanie vodičských oprávnení medzi signatárskymi krajinami.
Tieto dohovory vznikli v čase, keď migrácia vodičov v dnešnom rozsahu neexistovala. Ich cieľom bolo uľahčiť cestovanie, nie systematicky presúvať vodičov z krajín s minimálnymi požiadavkami do krajín s prísnymi pravidlami.
Administratívne vydanie EU vodičáku
Na základe platného indického vodičského preukazu môže cudzinec požiadať o administratívne vydanie európskeho vodičského preukazu. Nevyžaduje sa absolvovanie slovenskej autoškoly ani preverenie praktických schopností za volantom.
Úrad posudzuje najmä formálnu platnosť dokladov. Nikto však neskúma, v akých podmienkach vodičský preukaz vznikol ani aké skúsenosti má jeho držiteľ v reálnej premávke.
Od vodičáku k taxíku
S platným európskym vodičským preukazom sa otvára ďalší krok. Žiadosť o preukaz vodiča vozidla taxislužby je už len administratívnou záležitosťou. Po splnení zákonných podmienok môže vodič začať prepravovať cestujúcich.
V praxi to znamená, že osoba bez znalosti miestnych dopravných predpisov, jazykového prostredia a detailov cestnej infraštruktúry získava zodpovednosť za bezpečnosť pasažierov.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
