Volkswagen sa k rozhodnutiu pokúša dostať už druhýkrát. Dozorná rada návrh vedenia v júli zmietla zo stola, preto sú teraz na stole tri rozdielne plány: vlastný variant predložil manažment, zástupcovia zamestnancov i vláda Dolného Saska. Ich pozície sa rozchádzajú najmä v počte rušených pracovných miest a ďalšom osude ohrozených tovární.
Oliver Blume pritom proti sebe nemá iba odbory. Zamestnanecký blok spolu so zástupcami Dolného Saska kontroluje 12 kresiel v 20-člennej dozornej rade, takže reštrukturalizáciu môže zastaviť. Spolková krajina navyše vlastní 20 percent hlasovacích práv a vďaka osobitnému zákonu o Volkswagene má pri zásadných rozhodnutiach faktickú blokujúcu menšinu.
V hre je viac ako 100 tisíc pracovných miest
Manažment by sa mohol pokúsiť obísť odpor mimoriadnym valným zhromaždením, na ktorom zamestnanci nehlasujú. Takýto krok by však bol v nemeckom modeli konsenzuálneho riadenia mimoriadne nezvyčajný a mohol by vyvolať zdĺhavý právny spor. A ten si koncern VW nemôže dovoliť. Pred rozhodujúcim zasadnutím sa preto ešte 3. septembra stretne užší výbor zastupujúci odbory, Dolné Sasko i rodiny Porsche a Piëchovcov.
Volkswagen už naprieč skupinou počíta so zrušením približne 50 tisíc pracovných miest. Pretrvávajúci rozdiel v nákladoch však podľa Blumeho teoreticky zodpovedá ďalším 50 tisícom pozícií, čo by celkový zásah mohlo posunúť až k hranici 100 tisíc miest alebo ju dokonca prekonať. Šéf koncernu zároveň zdôrazňuje, že druhá polovica nie je pevným cieľom, ale ukazovateľom rozsahu problémov.
Bezbolestné riešenie už neexistuje
Blume tvrdí, že personálne náklady v nemeckých závodoch sú viac než dvojnásobné v porovnaní so zrovnateľnými európskymi lokalitami a režijné náklady koncernu prevyšujú konkurenciu o viac než 30 percent. Emden, Zwickau, Hannover a závod Audi v Neckarsulme zatiaľ nemajú presvedčivý výrobný plán po roku 2030. Produkcia v Osnabrücku môže skončiť už v roku 2027. Podľa Reuters preto vedenie okrem škrtov zvažuje zatváranie tovární a vyčlenenie niektorých divízií.
Odbory na čele s Danielou Cavallovou namietajú, že zatváranie závodov nevyrieši clá, slabý európsky dopyt ani čínsku konkurenciu. Podobne opatrný je dolnosaský premiér Olaf Lies (na úvodnej fotografii). Ten síce uznáva naliehavosť ekonomických problémov, zároveň však pripomína zodpovednosť Volkswagenu voči zamestnancom, regiónom, dodávateľom a firmám poskytujúcim služby. Pred rokovaním preto vyzval všetky strany na kompromis.
Na hlinených nohách
Koncern mal na konci roka 2025 (vrátane čínskych spoločných podnikov) takmer 663 tisíc zamestnancov, z toho približne 284 tisíc v Nemecku. K tomu treba pripočítať dodávateľský reťazec siahajúci cez Česko, Slovensko, Poľsko či Maďarsko. Všetky európske pracovné miesta v automobilovom sektore samozrejme nezávisia len od VW, ale údaj ACEA o 13,6 milióna priamo a nepriamo zamestnaných ľuďoch ukazuje, aký rozsiahly a navzájom previazaný tento priemysel je.
Nech dozorná rada rozhodne akokoľvek, bezbolestná možnosť už zrejme neexistuje. Ak vedenie presadí škrty, zmiznú desaťtisíce miest a možno aj celé továrne. Ak sa pracovné pozície a závody udržia bez výrazného zníženia nákladov, Volkswagen môže ďalej strácať peniaze, investície a tempo voči čínskej konkurencii. Kedysi takmer nezraniteľný automobilový obor pritom nemusí skrachovať, aby otriasol strednou Európou. Stačí, ak výrazne obmedzí výrobu, objednávky a investície. Jeho hlinené nohy totiž nesú oveľa viac než samotný koncern.
