Hanbou je, keď zvedavosť nahradí zodpovednosť
To, že sa dnes ľudia išli prechádzať tunelom, ktorý sa staval desaťročia, samo o sebe ešte nie je zločin. Ale je to symbol. A symboly hovoria viac než tisíc výhovoriek.
Hovorí to o krajine, kde sa normálne veci menia na atrakcie, kde namiesto otázok prečo to trvalo tak dlho sa uspokojíme s tým, že si urobíme fotku. “Kde sa roky kradlo,meškalo, klamalo a keď je niečo konečne skoro hotové, príde potlesk, nie účtovanie.”
Nie preto, že by ľudia boli zlí.
Ale preto, že si zvykli.
„Zvykli si na mečiarizmus.
Zvykli si na to, že moc nemá následky.
Zvykli si, že Fico je len ďalšia kapitola toho istého príbehu, nie jeho príčina.”
Tunel sa stal miestom prechádzky, lebo hanba sa u nás časom mení na folklór. Nie je tu prirodzený tlak zdola.
Nie je tu hnev, ktorý by trval.
Len krátka pamäť a dlhá tolerancia k tomu, čo by inde bolo neakceptovateľné.
A práve preto tu vládli a vládnu tí istí ľudia.
Nie preto, že sú silní.
Ale preto, že spoločnosť je unavená, rozdelená a často rezignovaná.
Tento národ nepotrebuje ďalší “tunel “.
Potrebuje zrkadlo.
Nie na odsúdenie jednotlivcov, ale na pochopenie, že ak sa budeme správať k zlyhaniam štátu ako k turistickej atrakcii, štát sa k nám bude správať presne tak, ako doteraz!
Potichu.
Pomaly.
Bez zodpovednosti.
A my sa opäť pôjdeme len pozrieť.
foto: dennik postoj
foto: dennik postoj
