Vodík ako alternatívny zdroj energie je dnes prepieraný z každej strany. Aj v automobilovom priemysle, kde by mal vytvoriť alternatívu batériovým elektromobilom v špecifických segmentoch, kde je prioritou dojazd a rýchlosť opätovného načerpania energie. Či sa v budúcnosti uchytí, alebo skončí ako slepá cesta a padne do zabudnutia, závisí od mnohých faktorov. Okrem spôsobu jeho výroby aj od rýchlosti rozvoja vodíkovej infraštruktúry a jeho dostupnosti v rôznych regiónoch. Podľa Petra Demeča z distribučnej spoločnosti SPP-D však na tom nie sme na Slovensku vôbec zle. „Slovenské mestá a obce sú pripravené na vodík už dnes,“ hovorí Demeč. „Majú totiž vysoký podiel plastových potrubí,“ dodáva.

Doprava, či priemysel?

Otázkou zostáva, aký podiel vodíka sa nakoniec využije v samotných autách. „My ako distribučná spoločnosť musíme byť pripravení na to, keď bude vodík vo väčších objemoch najmä v prepravnej infraštruktúre. Vždy je to otázka dopytu. Či to bude zo strany veľkého priemyslu, dopravy alebo vykurovania, ukáže čas,“ vysvetľuje Peter Demeč. Podľa neho spočíva hlavná úloha vodíka v dotváraní nestabilného sveta obnoviteľných energií. „Ak by sme sa spoľahli, že všetky oblasti hospodárstva budeme dekarbonizovať len elektrinou, tak by elektrizačná sústava musela byť podľa našich výpočtov miestami až desaťkrát predimenzovaná, aby slúžila počas pár kritických dní v roku. Ďalších „362 a pol dňa“ bude však jej kapacita nevyužitá,“ dodáva a pridáva postreh, že ak by celá doprava prešla na elektrinu, znamenalo by to obrovský nápor na distribučnú sieť. Zároveň priznáva, že Slovensko si nebude vedieť celý objem spotreby vodíka vyrobiť a musíme sa pripraviť na jeho import z iných krajín.

Časť na metán, časť na vodík

„Snažíme sa prísť s nejakým zdravým pomerom toho, čo nechať na metán a čo pripravovať na vodík. Navyše, v určitých lokalitách sa prirodzene časť plynárenskej infraštruktúry ukáže byť nepotrebná,“ pokračuje Demeč. „Snažíme sa nájsť zdravý kompromis. Nejdeme na to ako Nemci, ktorí chcú mať už v roku 2040 na sto percent všetko pripravené na vodík. Vieme, že niektoré oceľové, vysokotlakové potrubia nie sú na prepravu vodíka vhodné. Ak by sme potiahli vodíkové potrubia po krajské mestá, v zásade sa bavíme o vysokotlakovej infraštruktúre na úrovni približne 300 až 400 kilometrov. V súčasnosti prevádzkujeme 6 200 kilometrov vysokotlakovej infraštruktúry zabezpečujúcej distribúciu plynu v rámci celého územia Slovenska,“ uzatvára odborník z distribučnej spoločnosti SPP-D.

zdroj: Euractiv