Takmer milión áut, reálne dáta
Nemecký Fraunhoferov inštitút analyzoval prevádzkové údaje z približne 981-tisíc plug-in hybridov jazdiacich po Európe. Výskumníci pracovali s anonymizovanými dátami zo skutočnej prevádzky, nie s laboratórnym cyklom.
Oficiálne hodnoty podľa metodiky WLTP hovoria o priemernej spotrebe približne 1,57 l/100 km. Reálne dáta však ukazujú priemer okolo 6,12 l/100 km. To predstavuje viac než trojnásobný rozdiel. Inými slovami, rozdiel rozhodne nie je malý a produkcia CO₂ je v praxi výrazne vyššia, než deklarujú katalógy.
Pri klasických spaľovacích autách sa rozdiel medzi oficiálnou a reálnou spotrebou pohybuje rádovo v desiatkach percent. Tu sa bavíme o stovkách.
Prečo taký obrovský rozdiel?
Plug-in hybrid dosiahne extrémne nízku oficiálnu spotrebu len vtedy, ak vodič pravidelne nabíja batériu a väčšinu krátkych jázd absolvuje na elektrinu. Testovací cyklus WLTP počíta s pomerne vysokým podielom elektrických kilometrov.
V praxi však mnohí majitelia nabíjajú málo alebo vôbec. Auto potom funguje prevažne ako klasický hybrid, prípadne ako bežné spaľovacie vozidlo, ktoré so sebou vozí ťažkú batériu. Vyššia hmotnosť zvyšuje spotrebu paliva a tým aj emisie.
Analýza navyše ukazuje, že najmä pri výkonnejších a drahších modeloch je miera nabíjania nízka. V niektorých prípadoch vozidlá počas sledovaného obdobia prakticky nevyužívali externé nabíjanie.
Utility faktor a emisné limity
Európska legislatíva používa takzvaný utility faktor. Ten určuje, aký podiel jázd auto absolvuje na elektrinu a aký na spaľovací motor. Z tohto pomeru vychádzajú oficiálne hodnoty emisií CO₂.
Ak reálne správanie vodičov nezodpovedá predpokladom metodiky, výsledné čísla skresľujú skutočný dopad na životné prostredie. Automobilky tak dokážu plniť flotilové limity aj vďaka modelom, ktoré v praxi produkujú podstatne viac CO₂.
Európska únia plánuje sprísniť výpočty a lepšie zohľadniť reálne používanie. Bez úprav by rozdiel medzi papierom a realitou mohol v nasledujúcich rokoch znamenať dodatočné milióny ton CO₂.
Má plug-in hybrid ešte zmysel?
Technológia sama o sebe problémom nie je. Ak vodič nabíja denne a využíva elektrický dojazd na mestské presuny, plug-in hybrid dokáže jazdiť veľmi úsporne. V takom režime dáva koncept logiku.
Bez disciplíny však stráca hlavný benefit. Auto sa zmení na ešte ťažší spaľovací model s komplikovanejším pohonom, malou utrápenou spaľovacou jednotkou a vyššími reálnymi emisiami.
Plug-in hybridy mali byť prechodným riešením k lokálne bezemisnej mobilite. Aktuálne dáta však naznačujú, že bez úpravy pravidiel a zodpovednejšieho používania ostanú ich papierové hodnoty skôr marketingovým argumentom než odrazom reality a často ide o ešte vyššiu emisnú záťaž, než keby ľudia jazdili čisto spaľovacími autami.
FOTO: ilustračné
