Dlhodobo zanedbávaný problém
Stav mostov na Slovensku sa nezhoršil zo dňa na deň. Ide o dôsledok rokov odkladania systematických opráv, nedostatočnej údržby a chýbajúcich peňazí. Mnohé mosty dnes fungujú len vďaka dočasným podperám, obmedzeniam hmotnosti či zníženej rýchlosti.
Nejde pritom len o komfort vodičov. Zlý stav mostov znamená vyššie riziko nehôd, obchádzky pre kamiónovú dopravu, zdržania v regiónoch a rastúce náklady na provizórne riešenia. Každý ďalší rok odkladu robí budúcu opravu drahšou.
Prečo práve PPP projekt?
Vláda argumentuje, že klasický model financovania už situáciu nedokáže vyriešiť. Rozpočet neumožňuje naraz opraviť stovky mostov a postupné rekonštrukcie po desiatkach kusov problém len presúvajú do budúcnosti.
PPP projekt má umožniť:
- rýchlejšiu obnovu veľkého počtu mostov naraz
- rozloženie nákladov na dlhšie obdobie
- garantovanú údržbu a technický stav počas desiatok rokov
Na prvý pohľad ide o pragmatický prístup. Kľúčová otázka však znie, či je rekonštrukcia mostov typ projektu, kde PPP skutočne dáva zmysel.
Má PPP racionálne opodstatnenie?
Z pohľadu princípov PPP ide o jeden z mála prípadov, kde tento model môže fungovať správne. Mosty majú dlhú životnosť, vyžadujú pravidelnú odbornú údržbu a ich zlyhanie býva dôsledkom zanedbanej správy, nie jednorazovej chyby pri výstavbe.
PPP v tomto prípade neznamená len opravu betónu a ocele. Znamená:
- zodpovednosť jedného subjektu za celý životný cyklus
- motiváciu stavať kvalitne, keďže koncesionár mosty aj udržiava
- presne definovanú dostupnosť a technický štandard
Ak štát nekupuje len rekonštrukciu, ale funkčný a bezpečný most na desiatky rokov, PPP môže byť logickým riešením.
Kde vzniká riziko mediálne toxického projektu?
Skúsenosti z minulosti ukazujú, že problém nebýva v samotnom modeli, ale v jeho realizácii. Pri mostoch hrozí viacero rizík:
- nepresná alebo zastaraná diagnostika technického stavu
- nejasné technické požiadavky na výsledok
- slabé sankcie pri nedodržaní kvality
- platenie aj za mosty, ktoré nebudú plne funkčné
Najväčšou chybou by bolo spustiť PPP bez toho, aby štát vedel presne pomenovať, ktoré mosty sú v projekte, v akom stave sa nachádzajú a aký výsledok má verejnosť dostať.
Čo urobiť, aby z PPP nebol škandál?
Ak má mať projekt šancu na úspech, vláda musí urobiť niekoľko zásadných krokov:
- zverejniť kompletný zoznam mostov zahrnutých do PPP
- sprístupniť technické audity ich aktuálneho stavu
- nastaviť neplatenie pri nedodržaní kvality alebo dostupnosti
- pravidelne zverejňovať údaje o stave mostov a platbách
- oddeliť projekt od politického marketingu a predvolebných sľubov
Bez týchto podmienok sa aj dobre mienený projekt veľmi rýchlo zmení na symbol netransparentnosti.
Otázka neznie „či“, ale „ako“
Rozpadajúce sa mosty Slovensko riešiť musí. Otázkou už nie je, či si to môže dovoliť, ale či si môže dovoliť nerobiť nič. PPP projekt v tomto prípade nemusí byť automaticky zlým riešením. Naopak, môže byť jedným z mála spôsobov, ako dostať mosty do bezpečného stavu v rozumnom čase.
Ak k niektorým zo spomínaných chýb dôjde, mediálna toxickosť nebude otázkou názoru, ale času.
