Biznis s jazdenými autami so stočenými kilometrami je ešte stále národný šport. Kompetentní sa s tým snažia bojovať. Ako sme naznačili v úvode, doteraz sa počítala výška škody dvoma spôsobmi.

Prvý je, keď výška spôsobenej škody predstavovala rozdiel medzi cenou motorového vozidla, či už zaplatenou (dohodnutou), alebo objektívne, teda znalecky určenou pri zohľadnení predávajúcim deklarovaného počtu najazdených kilometrov a skutočnou cenou motorového vozidla v čase a mieste spáchania skutku. 

Druhý spôsob bol ten, že výška škody sa rovnala celej kúpnej cene, ktorú kupujúci za predávané motorové vozidlo zaplatil.

Takže po lopate, niekde sa určoval len rozdiel medzi cenou dohodnutou a reálnou auta, inde zase celá suma. 

Od 10. 01. 2019 je však záväzné stanovisko, ktoré v zjednodušenej forme znie nasledovne: Ak predávajúci uvedie kupujúceho pri uzatváraní kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je predaj motorového vozidla, do omylu v otázke technického údaju o počte kilometrov, ktoré má predávané motorové vozidlo najazdené, treba považovať sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi predajnou cenou pri uzatváraní kúpnej zmluvy a cenou, za akú by sa toto motorové vozidlo predalo pri poznaní technického údaja o skutočnom počte najazdených kilometrov.

Cena motorového vozidla so skutočným počtom najazdených kilometrov sa stanoví objektívnym spôsobom, teda znaleckým dokazovaním alebo odborným vyjadrením. To znamená, že v prípade, ak kupujúci kúpi vozidlo s deklarovaným nájazdom napr. 110 000 km za 10 000,- eur, avšak následne sa preukáže, že údaj o počte najazdených kilometrov uvádzaný predávajúcim a vyplývajúci aj z tachometra kupovaného vozidla, je v skutočnosti napr. 200 000 km, pričom kúpna cena takéhoto vozidla by zodpovedala sume 7 000,- eur, škodou pre účely trestného konania sa bude rozumieť škoda vo výške 3000,- eur, a nie celá kúpna cena vozidla vo výške 10 000,- eur. 

MYSLÍTE SI, ŽE VÝŠKA ŠKODY PRI KÚPE STOČENKY BY SA MALA POSUDZOVAŤ
  • podľa celej hodnoty auta ( 85% )

     

  • podľa preplateného rozdielu ( 14% )

     

  • neviem ( 1% )

     

Odpovedalo 196 ľudí  

Dôvodom k zaujatiu takéhoto stanoviska je najmä  fakt, že kupujúci uvedený do omylu síce stráca časť svojho majetku – spravidla v podobe finančných prostriedkov, no zároveň nadobúda do svojho vlastníctva motorové vozidlo, ktoré má určitú hodnotu, no nie je však takej kvality, aká mu bola pri predaji predávajúcim deklarovaná. Auto síce má najazdených viac kilometrov, no počet najazdených kilometrov nie je spravidla jediným kritériom, pre ktoré sa kupujúci rozhodol konkrétne auto kúpiť. 

Kupujúci – poškodený, teda disponuje motorovým vozidlom v určitej hodnote, pričom s týmto vozidlom, a teda nepriamo aj s touto majetkovou hodnotou, môže disponovať alebo ju užívať. Pri výpočte škody je teda potrebné vychádzať z porovnania toho, čo z majetku kupujúceho ubudlo a v akej hodnote, ale zároveň, čo do majetku kupujúceho pribudlo a v akej hodnote. Jeho škoda teda nepredstavuje celú kúpnu cenu. Takto by tomu bolo napríklad v prípade, ak by kupujúci za vozidlo síce zaplatil, no toto by mu nikdy nebolo dodané.

Zdroj: Poradca policajta

Foto: shutterstock