Videotest vyššie je dosť rozsiahly, a preto na tomto mieste už nebudem pomenovávať a hodnotiť všetky podrobnosti auta, ktoré sa od východiskového modelu líšia v detailoch. Dizajnovo a technicky sú fakticky zhodné. Exteriér modelu Cross Country je vyladený všetkými odlišovacími prvkami – najmä teda plastovými - aby nik nebol na pochybách, že toto auto má celkom iné ambície, ako východiskové elegantné kombi. Na prvý pohľad by určite nikto nepovedal, že podvozok je vyšší o 6,3 centimetra – čo je celkom dosť, ale ani toto zvýšenie na noblese modelu neubralo.

Interiér – opäť sme sa viacerí zhodli so skvelým spracovaní - sme mali  tentoraz v tmavej farbe vrátane príplatkového tmavého stropu – priznám sa, pokladám ho za praktickejší a priliehavejší ako svetlý zvlášť pre túto výbavu, keďže pri pohybe v teréne sa miernemu znečisteniu nedá celkom ubrániť. Napriek výsostne pozitívnym pocitom z vypracovania interiéru sme mali pocit, že by už na tejto úrovni mohlo byť zapracované aj nejaké to decentné ambientné osvetlenie, aby vnútro chytilo trochu farbu alebo aspoň dizajnové linky aj po zotmení. A ešte jeden postreh môjho umelecky založeného kamaráta – ten si všimol, že línie kresby dreveného obkladu Linear Lime do seba opticky narážajú – keď na palubovke sú orientované zvislo na rozdiel od prekrytia odkladacích priestorov na stredovej konzole. Má to niekto problémy, však?

Mne skôr do očí aj do rúk veľmi dobre padol pekný volant, ktorý má dodnes tradičný tvar štvoruholníkového stredu. Z volantu možno priamo ovládať tempomat a asistenta pre poloautonómnu jazdu Pilot Assist, audio sústavu a okná palubného počítača či ďalšie ponuky zobrazované na digitálnom displeji pred vodičom. Vďaka aspoň za tieto tlačidlá, lebo inak ich Volvo už nemá veľa a to nie je celkom výhoda. Na samotnom volante by som však ešte privítal aj ovládač telefónu na jeho priamu voľbu. Mechanických ovládačov je však naozaj vo Volve trestuhodne málo – takmer všetko sa ovláda cez displej vztýčeného tabletu na palubnej doske, ktorý je však tým pádom dosť dochytaný a aj na ňom aj na iných detailoch nalešteného interiéru sú veľmi rýchlo viditeľné odtlačky. Cítil som sa trochu ako na výstave umeleckého skla, kde každý dotyk hneď vidieť.

Už pri prvom kontakte s Volvom V60 som si uvedomil, že pre dosť širokú stredovú konzolu budú objemnejší ľudia vpredu trpieť pocitom menšieho priestorového komfortu, ako by si toto široké auto zaslúžilo – no a veľký tunel skrývajúci pohon zadnej nápravy v podstate eliminuje priestor na strednom zadnom sedadle, s tým treba jednoducho počítať, ale zostávajúci priestor pre dvoch zadných pasažierov je doslova kráľovský. 

Nečakane tuhá podstata

Napriek tomu, že Volvo sľubuje podvozok schopný absorbovať nerovnosti, ja som mal pocit, že tento podvozok bol chvíľami ako keby až príliš tuhý, s nečakane tvrdšou charakteristikou, ktorý nerovnosti označuje takým mierny brnknutím, aké by som od tohto auta nečakal. Kolegovia tento jav ešte skonkretizovali a mali pocit že je zaň zodpovedná najmä zadná náprava. Netvrdím, že by priečne nerovnosti podvozok nejako vyrušili zo stability, išlo skôr o pocitový komfort, aký som možno až prehnane očakával v auto tejto značky a tohto typu. Myslím si, že za tento jav do veľkej miery zodpovedajú aj pneumatiky s rozmerom 235/45, pričom ja by som na takomto type auta spokojne zniesol aj obutie s vyšším profilovým číslom – teda na menších diskoch ako 19 palcov. Aj keď takéto kolesá určite vylepšujú jazdné vlastnosti v rýchlych zákrutách a v neposlednom rade aj imidž. No mne by oboje stačilo o stupeň mäkšie. 

Spotreby neohúria

Pre Volvo V 60 CC je vyčlenený vlastne len jeden motor, ktorý by mal teoreticky najlepšie vystihovať jeho potreby a účel – ako diaľničný či diaľkový dostavník, ale aj turista na horské a lesné cesty. Za označením D4 sa skrýva osvedčený dvojlitrový naftový motor s výkonom 140 kW (190 k), tradičnou silou 400 Nm a veľmi kultivovaným chodom pri miernej záťaži. Skombinovali ho s 8-stupňovou automatickou prevodovkou, teda vlastne rovnako, ako v prípade „neturistickej“ verzie V60. Hoci v prípade CC sľubuje výrobca férovo o trištvrte litra horšiu spotrebu (5,4 l), k takémuto číslu som sa priblížil len pri veľmi vyrovnanej jazde v rýchlosti 90 až 100 km/h. Inak na hodnoty pod 6 litrov treba radšej zabudnúť, aby vám to nekazilo náladu. Náš testovací stokilometrový okruh s rozmanitými podmienkami a svižnou bezpečnou jazdy absolvovalo Volvo V60 CC za 7,5 litra. Ako som tak priebežne sledoval údaje o spotrebe, mal som pocit, že práve diaľničné tempo má na tomto výsledku najväčší negatívny podiel. Inak je však radosť svišťať po kvalitnej ceste doďaleka, lebo v kabíne je veľmi priaznivá úroveň akustického hluku, ktorú navyše prekrýva fantastické ozvučenie. Osemstupňový automat necháva v diaľničnom tempe motor pokojne klusať tesne nad hodnotou 2 000, aerodynamický hluk je nízky, počuť azda odvaľovanie kolies. 

Na diaľnici sa však trochu precitlivene prejavil systém sledujúci bdelosť vodiča – keď som sa párkrát veľmi vlažne vracal po predbiehaní do pravého pruhu, tak to asistent považoval asi za málo dynamické alebo si dokonca myslel, že strácam nad autom kontrolu, a priebežne ma posielal na kávu. Stalo sa mi to naozaj viackrát a bolo to mierne povedané otravné.

Pokojní a trpezliví asistenti jazdy

Opäť som si pripomenul, ako účinne, diskrétne a zvukovo veľmi prijateľne pracuje systém kontrolujúci bezpečnú vzdialenosť od prechádzajúceho vozidla – ak ju vodič prekročí, ozve sa síce jasný, ale nie hysterický varovný tón. Podobne diskrétny je asistent udržiavania auta v jazdných pruhoch, no ak ho porovnávam s inými systémami, trochu mu chýba väčší krútiaci moment pri natáčaní volantu aj v mierne ostrejších zákrutách pri vyšších rýchlostiach, keď je potrebná väčšia sila na volante. Celý systém Pilot Assist je veľmi pohodlný, až má človek chuť pustiť volant a oddávať sa autonómnej jazde – toto mu však systém bude tolerovať len pár desiatok sekúnd, potom po varovných tónoch a viacerých pokusoch zobudiť vodiča systém prestáva fungovať a vodič musí prevziať riadenie. Nesnaží sa teda auto ďalej viesť, bezpečne spomaliť až zastaviť, ako to už poznáme z iných systémov. Vystreďovanie auta v jazdnom pruhu mu však ide výborne, na čo však potrebuje jasne vidieť obe čiary na ceste – a to nie je u nás vždy a všade samozrejmosťou. Veľmi odvážne udržiava vzdialenosť od predchádzajúceho vozidla a nie je prehnane bojazlivý – naopak, párkrát som až ja zaváhal, či plánuje zastaviť za stojacim autom. Zvládal to výborne. Hodnotiť ďalšie jednotlivé bezpečnostné systémy teda nebudem, oceňujem však, že Volvo nezabúda na svietenie zadnými svetlami ani cez deň, keď sú zapnuté denné svetlá. 

Tri voľby dynamiky

Aj v tomto prípade sú k dispozícii tri základné jazdné režimy – typický prispatý ECO na úspornú jazdy, keď sa po ubratí okamžite začína plachtiť a niekedy na opätovný záber motora vodič zlomok sekundy musí čakať, štandardný Comfort, do ktorého auto samo vždy preskočí po vypnutí motora, a Dynamic, ktorý mi však nijako mimoriadne dynamicky nepripadal, isto by sa prejavil skôr na zasneženej ceste väčšou benevolenciou stabilizácie. Motor som radšej ani nijako výrazne nevytáčal, lebo vo vyšších otáčkach už akosi strácal noblesu a prejavoval sa trochu zvláštnym nie práve vábivým zvukom. Naopak, boli situácie, keď som už-už očakával záber motora, povedzme pri odbočovaní z vedľajšej na hlavnú, a motor s prevodovkou na to nereagovali tak rýchlo, ako by som si želal.

Verzia Corss Country pri pomalšej jazde ponúkne režim do terénu, ktorý výrazne uberá z ostrosti motora a pripraví sa na možné zhoršené podmienky. K elektronickým pomôckam pre verziu Cross Country ešte pribudol aj Asistent pre bezpečný zjazd z prudkého kopca (Hill Descent Control). Škoda, že zvolené režimy nemajú žiaden vplyv na  grafiku displeja – len v ekologickom režime sa mení pravý kruh z otáčkomera na akýsi silomer, ktorý ukazuje aj odporúčanú úroveň využitia energie, teda ako má vodič tlačiť na pedál, aby udržal auto v jazde a spotrebu na uzde a zároveň zobrazuje negatívny dopad silného brzdenia na spotrebu. Nabáda tak na predvídavú jazdu s efektívnejším využívaním zotrvačnosti. Inak nie je grafika ukazovateľov nijako zásadne meniteľná – pre niekoho to teda môže byť zahodená šanca personalizovať si obsah a kresbu ukazovateľov pred vodičom, čo konkurencia ponúka v oveľa širšom spektre. Displej sa však zásadne prekreslí pri zapnutí navigácie a vyvolaní navigačnej mapy, keď kruhy ukazovateľov mierne ustúpia a vodič má priamo pred očami trasu, čo je vždy veľmi fajn. Samozrejme, že trasa sa zobrazuje aj na centrálnom displeji. Ten sprostredkuje aj informácie po spojení s mobilným telefónom napríklad cez systém Apple Car play, keď sa obrazovka zaujímavo a účelne rozdelí na polovicu. 

Ako to už chodí, počas testovacieho týždňa nám aj celkom slušne zapršalo. Inokedy by ma to možno hnevalo, ale tentoraz som bol za husté zrážky vďačný, lebo som si takto mohol vyskúšať, s akou istotou sa dá vďaka pohonu všetkých kolies spokojne jazdiť nielen v priamom smere – tam je samozrejme nižšia náchylnosť na aquaplaning a pretáčanie kolies v hlbokých koľajach tiež citeľná – no oveľa viac ma bavili prejazdy zákrut – také diaľničné tiahle výjazdy a vjazdy – normálne radosť ich ísť pod plynom. Žiadna kontrola varovania stabilizácie či trakcie sa ani omylom neobjavila a Volvo V60 AWD chodilo týmito miestami bez zaváhania. 

Na lúke ako doma vďaka 21 centimetrom

Pri hodnotení terénnych schopností verzie Cross Country sa budem snažiť zostať veľmi triezvy, no to čo som s Volvom absolvoval, by asi nedal neskúsený vodič ani na poctivom SUV. Odvahu mi dodávala najmä svetlá výška zväčšená o 6,3 centimetra (niekde sa uvádza až 7,5 cm!), čo teda už naozaj nie je málo – spolu je to 21 centimetrov, ktoré má Volvo V60 v tejto verzii bezpečne pod oplastovaným bruchom a touto hodnotou naozaj môže konkurovať nejednému SUV. Napriek tomu stále budem zdôrazňovať, že to nie je a ani nechce byť terénne auto, no vyskúšal som to, čo sľubuje – nespevnené cesty a ľahšie výjazdy, to je tak asi všetko, čo by triezvy šofér na takéto krásne rodinné kombi naložil.

Nikto neočakáva, že aj pri plastových lemoch sa budete predierať zarasteným hustým lesom a zdolávať skalné úvaly. Pri prudkom výjazde sa však dvojlitrový turbodízel ani nezadýchal, zjazd na mňa riešil pohodlný zostupový asistent a dokonca som dostal Volvo aj do úplne nezmyselnej situácie typického kríženie, z ktorého sa dostal možno s trochu viac pridaným plynom, ale rozhodne nezostal bezradne visieť na dvoch kolesách. Pri jazde po kamenej ceste sa opäť prihlásil tvrdší podvozok – asi to boli opäť pneumatiky z nízkym profilom, pre ktoré auto na skalkách išlo zo mňa dušu vytriasť a musel som logicky poriadne spomaliť. Aj keď som zďaleka neskúšal nejaké off-roadové extrémy, jedno obmedzenie som predsa len objavil – predný nárazník má v spodnej časti na oboch stranách také vystupujúce „rožky“, a paradoxne tie boli tým najväčším obmedzením pri nájazde na prudký breh, takže ak by som bol menej pozorný, zaryjem tým pekným nárazníkom do zeme. Ale keďže tu naozaj nehodnotíme reálne nájazdové uhly off-roadovými kritériami, je to skôr len taká zaujímavosť. 

Zabalené, spočítané

V závere si pomôžem jedným porovnaním, ktoré sa mi teraz veľmi hodí a ktoré mi náhodou doprial osud, keď som zaparkoval vedľa modelu Volvo XC 60. Tu sa jasne ukázala podobnosť v exteriérových detailoch, ale aj hlavný rozdiel, a tým je celková výška kabíny – ani nie tak podvozka, podlahová časť je totiž napohľad zhruba v rovnakej výške, len to, čo stúpa hore, je výrazne odlišné.

Karoséria SUV je prirodzene vyššia, sedenie kolmejšie a celkový dojem oveľa robustnejší. Volvo V60 Cross Country si zachováva eleganciu rodinného kombi, ale pridáva aj čosi navyše – a to tak dizajnovo, ako aj technicky. A v tom spočíva jeho atraktivita pre niekoho, kto sa ešte stále nechce zaradiť do síce stále početnejšej, asi aj stále populárnejšej rodiny SUV, ale naopak, chce zostať verný klasike, no nechce sa obmedzovať len na jazdu po asfaltových cestách. Na to má k dispozícii pohon všetkých kolies a podvozok vyšší ako 20 centimetrov - to dnes neponúka ani každé SUV!

Zároveň z kombi zostáva aj veľký kufor 529 l, ktorý patrí tiež k tým väčším. Kto si chce dopriať takýto variabilný luxus cestovania po všetkých povrchoch, musí v prípade Volva počítať s cenou, ktorá sa pri našom konkrétnom kuse aj vďaka vysokej príplatkovej výbave skončila na sume 64.050 € . A teraz začína tá večná diskusia, či je to primeraná suma, aké je porovnanie s reálnou - hoci tiež veľmi obmedzenou konkurenciou, alebo či existujú aj iné možnosti. Isto áno, len potom to už nebude auto so švédskou kvalitou. U nás má nové Volvo V60 už dve generácie po sebe veľmi vysoké hodnotenia, aktuálnu generáciu považujeme za azda najkrajší kombík súčasnosti, ktorému verzia Cross Country pridáva na celoročnej použiteľnosti hlavne na výlety a dobrodružstvá. Nižšie nájdete aj porovnanie s troma najpriamejšími konkurentmi v prehľadných tabuľkách.

Typ karosérie: kombi
Trieda / kategória: stredná
Vonkajšie rozmery: 4784x2040x1499
Druh pohonu: 2,0 l vznetový 4-valcový motor
Zdvihový objem (ccm): 1969
Počet valcov / ventilov: 4/16
Maximálny výkon (kW / ps): 1410/190
Maximálny krútiaci moment (Nm): 400
Maximálna rýchlosť (km/h): 210
Zrýchlenie 0 - 100 km/h (s): 8,2
Spotreb mix podľa výrobcu (l/100 km): 5,4
Prevodovka: 8 A/T
Pohotovostná hmotnosť (kg): 1792
   
Rozmery kolies: 235/45 R19
Rozchod (p/z), rázvor: 1949/1633, 
Objem nádrže: 60 l
Objem kufra: 529
Cena (EUR): 49 230
 
Volvo V60 D4 Cross Country
140 kW A8 AWD
Audi A4 45 TFSI
180 kW A7 Allroad quattro
základný model
49 900 €
(V60 D4 140 kW A8 AWD Cross Country)
50 940 €
(A4 45 TFSI 180 kW A7 Allroad quattro)
adekvátny model
49 900 €
(V60 D4 140 kW A8 AWD Cross Country )
50 940 €
(A4 45 TFSI 180 kW A7 Allroad quattro)
adekvátna výbava
19-palcové disky, navigácia, Harman Kardon, LED svetlá, bezkľúčový vstup, elektrické veko kufru, adaptívny tempomat, vyhrievané predné sedadlá, elektrické sedadlo vodiča, 360° kamera, predné a zadné PDC, vyhrievané čelné sklo, alarm, dvojzónová automatická klimatizácia 
v sérii: bi-xenóny, automatická dvojzónová klimatizácia, 17-palcové disky

za príplatok: keyless s elektrickým kufrom a alarmom 1 182 €, vyhrievané čelné sklo 474 €,  PDC vpredu a vzadu 878 €, elektrické sedadlo vodiča 450 €, vyhrievané sedadlá vpredu 428 €, LED svetlá Matrix 2 137 €, 19-palcové disky 1 912 €, Bang and Olufsen 1 281 €, MMI navigácia Plus 3 037 €, balík s 360-stupňovou kamerou a parkovacím asistentom 1 969 €, balík s adaptívnym tempomatom  1 676 €
výsledná cena
64 050 €
66 364 €





 

 
Volkswagen Passat 2.0 TDI
140 kW A7 4MOTION ALLTRACK
Opel Insignia 2.0 CDTI Biturbo
154 kW A8 4x4 Country Tourer
základný model
42 010 €
(Passat 2.0 TDI 140 kW A7 4MOTION ALLTRACK)
32 490 €
(Insignia 2.0 CDTI M6 Country Tourer)
adekvátny model
42 010 €
(Passat 2.0 TDI 140 kW A7 4MOTION ALLTRACK)
37 290 €
(Insignia 2.0 CDTI Biturbo 154 kW A8 4x4 Country Tourer)
adekvátna výbava
v sérii: PDC vpredu a vzadu, alarm, adaptívny tempomat, automatická 3-zónová klimatizácia, elektricky nastaviteľné sedadlo vodiča, 17-palcové disky

za príplatok: 360-stupňová kamera  840 €, LED svetlá 1 680 €, vyhrievané predné sedadlá a ostrekovače skla 350 €, 19-palcové disky 1 130 €, navigácia 610 €, soundsystem Dynaudio 1 320 €, bezkľúčový vstup 560 €, elektrické veko kufra 520 €, vyhrievané čelné sklo 220 €
v sérii: adaptívny podvozok, automatická dvojzónová klimatizácia, tempomat, 18-palcové disky

za príplatok: adaptívny tempomat 1 000 €, LED matrix svetlá s PDC vpredu a vzadu 1 450 €, navigácia a bezkľúčový vstup a alarm a head up dislej 2 700 €, vyhrievané predné sedadlá a volant a čelné sklo 650 €, Bose soundsystem 590 €, parkovací asistent s 360-stupňovou kamerou 1 500 €, elektrické sedadlo vodiča s masážnou funkciou 550 €, rozpoznávanie dopravných značiek 195 €
výsledná cena
49 240 €
45 925 €