Podiel áut so vznetovým motorom na Európskom trhu je takmer polovičný. Na iných kontinentoch je situácia výrazne odlišná. Prečo je to tak? Napríklad v USA je to iba 5% a podobne nízke predaje áut so vznetovým motorom sú aj v Japonsku, Brazílii alebo trebárs v Rusku.

 

Tento trend v Európe má v podstate dve príčiny. Jednou sú rozdielne emisné limity pre vznetové a zážihové motory a druhou je rozdielne daňové zaťazenie benzínu a nafty. Takmer vo všetkých krajinach EU je nafta lacnejsia aj vďaka nižšej spotrebnej dani. To spolu s nižšou spotrebou paliva spôsobuje, že ľudia v Európe sú ochotní si priplatiť za vozidlo s dieselovým motorom. Napríklad v USA platí pre spaľovacie motory jedna emisná norma, splnenie ktorej je pre vznetové motory ťažšie a tým pádom aj drahšie. Ak zoberieme do úvahy cenu paliva, ktorá nie je ničím zvýhodnená, máme dôvod prečo majú Američania stále tak radi benzín. A hoci sa už aj oni začínajú pozerať na spotrebu a radšej investujú do auta s menším zážihovým motorom.

V Európe však doposiaľ panoval úplne iný stav a ďaľším faktorom, ktorý nahrával dieselom bola regulácia CO2. Emisie oxidu uhličitého sú totiž priamo úmerné spotrebe paliva a tak sú pri vznetových motoroch, samozrejme, nižšie. Sú teda zaťažované menšími európskymi aj lokálnymi pokutami za ich nadlimitnú produkciu. Preto sa naftové motory nachádzajú aj v rôznych „ekologických“ verziách, hoci z pohľadu iných emisii napr. NOx až tak ekologické nie sú. Prichádzajúca norma Euro 6, jej stupne Euro 6.1 a Euro 6.2 a následne Euro 7 môže však situáciu zmeniť.

 

Samotní vývojári automobiliek hovoria o tom, že kvôli rastúcim nákladom na splnenie nových emisných noriem sa pozícia naftových pohonov oslabí. Pomôcť by tomu malo aj zvyšovanie efektivity benzínových motorov, ktorých vývoj vraj v súčasnosti za vývojom dieselov zaostáva o 3 roky.

Joe Bakaj šéf produktového vývoja Fordu

Napríklad šéf produktového vývoja Fordu, Joe Bakaj, sa vyjadril, že problémom pre vznetové motory môže byť nielen splnenie noriem Euro 6 a Euro 7, ale aj možné obmedzenie kapacity európskych rafinérii. Nafta je totiž vedľajším produktom rafinácie a iba samotná sa teda nevyrába. „Európa dnes vyváža veľa benzínu do Spojených štátov, ale ak dopyt klesne veľká časť rafinačnej kapacity zmizne“ konštatuje Bakaj a dodáva že by to zvýšilo cenu paliva. Manažér Fordu tiež pochybuje o udržateľnosti daňových zvýhodnení na naftu v mnohých európskych krajinách.

 

Bakaj sa tiež vyjadril : „Sú tu aj náklady dodatočného čistenia výfukových plynov v prípade plnenia noriem Euro 6.1 a Euro 6.2, z ktorých tá druhá stanoví náročnejšie limity pre emisie NOx a pevných častíc. Bude o veľa lacnejšie dostať benzínové motory cez Euro 6.2, pri dieseloch na to potrebujeme riešenie ako selektívnu katalizáciu a náklady poletia znovu vyššie.“  Ďalej sa domnieva, že spomínaný vývojový náskok sa bude zmenšovať a s ním aj rozdiel v spotrebe oboch druhov motorov.

Tento názor zdiela aj Klaus Schmidt, bývalý šéf vývoja podvozkov v BMW M, dnes šéfinžinier čínskeho Quorosu. Význam vznetových motorov bude, podľa neho, klesať hlavne preto, že bude drahé plniť emisné normy.

Uvidíme teda či blízka budúcnosť prinesie zvyšovanie cenového rozdielu medzi naftovými a benzínovými motormi a pokles záujmu o ne aj v Európe.