Mysleli ste si, že sa úradníci Európskej komisie konečne chytia za nos? Že uznajú, že tlak na povinné zavádzanie elektromobilov, ktoré decimuje európskych výrobcov, dodávateľov a vyhadzuje desaťtisíce ľudí z práce, bude rozumné znížiť a prispôsobiť reálnemu dopytu po batériových vozidlách či finančným možnostiam motoristov?
Potom ste aj vy podľahli ilúzii, že by ich myslenie mohlo byť reformovateľné. Nie je. A aktuálne predstavený balíček nových pravidiel to len dokazuje.
Vážne máme byť nadšení? Z čoho presne?
Mnohé média sa snažia titulkami naznačiť, že máme byť nadšení. Že EÚ zrušila zákaz spaľovacích motorov plánovaný na rok 2035. A pokiaľ by sme mali hodnotiť len túto jednu holú vetu vytrhnutú z kontextu, potom by možno mali pravdu.
Európska únia skutočne odvolala absolútny zákaz klasických agregátov. Lenže modifikované nové pravidlá nedávajú jediný dôvod na oslavu.
Toto nie je skoro žiadna úľava
Áno, spaľovacie motory môžu oficiálne pokračovať aj po roku 2035, lenže... Podľa pôvodných pravidiel mali mať od uvedeného termínu všetky novo registrované vozidlá nulové emisie. Nikde sa neuvádzalo, že by klasické agregáty nemohli pokračovať, ale spaľovacie jednotky skrátka nemali šancu toto nariadenie zvládnuť. Ak by sme to otočili, EÚ diktovala 100-percentné zníženie emisií CO2.
Podľa nového „automobilového balíčku EÚ“ únia teraz nariaďuje 90-percentné zníženie oxidu uhličitého. Ak to trochu zjednodušíme, môžeme napísať, že 9 z 10 predaných nových áut aj tak budú musieť byť od roku 2035 elektromobily. Je to podľa vás úľava?
Autá budú ďalej skokovo zdražovať
Prísne vzaté, ústupok to je. Viete, ako ho EÚ komentuje? Nové normy CO2 „ponúkajú ďalšiu flexibilitu podporujúcu priemysel a presadzovanie technologickej neutrality a zároveň výrobcom poskytujú predvídateľnosť a udržujú jasný signál smerom k elektrickej mobilite“. Nás v súvislosti s tým napadá len jedno slovo – cynizmus.
Ak si myslíte, že sme na EÚ zlí, možno zmeníte názor, ak k oznámenému „a“ povieme aj „b“ a „c“. Únia totiž tých uvoľnených 10 percent nenechá len tak. Doslova nebudú zadarmo. Automobilky ich budú musieť kompenzovať napríklad použitím takzvanej nízko uhlíkovej ocele povinne vyrobenej v EÚ! To nie je železo s nízkym podielom uhlíka, ale materiál vyrobený v peciach s použití výlučne zeleného vodíka a zelenej elektrickej energie, čo extrémne predraží produkciu. Skúste hádať, čo to urobí s cenami už beztak drahých áut.
Opäť polená pod nohy biopalivám a syntetike
Ďalšou možnosťou kompenzácie spomínaných 10 percent „uvoľnených“ CO2 bude použitie syntetických palív či biopalív. Inak povedané, spaľovacie motory síce môžu pokračovať (a to nielen v podobe hybridov či plug-in hybridov), ale budú musieť jazdiť na niektoré z nových typov e-benzínu či e-nafty.
„Najlepšie“ na tom ale je, že EÚ umožní automobilkám týmto spôsobom kompenzovať maximálne 3 percentá (!) zvyšného podielu CO2, čo automaticky stavia prekážku tomu, aby sa vo veľkom mohli rozvíjať technológie na výrobu syntetických palív.
Pomôžu aspoň trochu super-kredity?
Nejaké pozitíva prepracovaných pravidiel? Jedno by tu možno bolo. EÚ naznačuje, že automobilky budú môcť od roku 2035 využívať takzvané „super-kredity“. Tie budú uplatňované pre „malé a cenovo dostupnejšie elektromobily vyrobené v EÚ“.
Únia tvrdí, že chce týmto pravidlom podporiť lacnejšie elektromobily, pričom vďaka metóde super-kreditov bude predaj týchto vozidiel násobený koeficientom 1,3. To znamená, že predaj jedného malého elektromobilu bude automobilke započítaný aj s 30-percentnou výhodou kompenzácie emisií CO2. Príklad? Firma vyrobí a predá 6 malých batériových áut. Započíta sa jej to ako registrácia takmer 8 (presne 7,8) bežných elektromobilov, takže teoreticky k nim môže na trh dodať (skoro) dve vozidlá so spaľovacím motorom, ale samozrejme pri dodržaní pravidiel kompenzácie CO2 s drahšou zelenou oceľou či e-palivom.
Flotily nebudú mať na výber!
Týmto ale tlak EÚ na presadzovanie elektromobilov nekončí. Vyššie uvedené pravidlá platia pre bežný trh s osobnými vozidlami, rýchlejšie a intenzívnejšie uťahovanie skrutiek čaká firemné flotily, ktoré tvoria zhruba 60 percent európskeho trhu!
Každá krajina EÚ dostane vlastný individuálny predpis povinného podielu vozidiel s nulovými emisiami (primárne elektromobilov) a vozidiel s nízkymi emisiami pod 50 gramov CO2 (obvykle len PHEV). Nie od roku 2035, ale už od roku 2030. A navrhované čísla poznáme.
Toto by malo platiť pre Slovákov
Napríklad pre Nemecko je stanovené, že vo flotilách firemných vozidiel musia mať elektromobily v roku 2030 podiel 54 percent a plug-in hybridy spolu s elektromobilmi minimálne 77 percent. Slovensko je na tom nepatrne lepšie.
Povinný podiel je pre nás stanovený na 25 percent pre elektromobily a 36 percent kombinovane – teda PHEV + batériové vozidlá. Kde na to budú firmy kdekoľvek v rámci Európy brať, EÚ nezaujíma. A v roku 2035 má byť tento limit ešte prísnejší! Pre spomínané Nemecko 100 percent elektromobily, na Slovensku 48 percent batériové vozidlá a 60 percent kombinovane s plug-in hybridmi.
Je to naopak urýchlenie zákazu?
Ak si myslíte, že sme zaujatí, keď sa nám vyššie uvedené nové pravidlá nepáčia a tvrdíme, že nič neriešia, pretože sú od reality odtrhnuté rovnako ako predtým, vedzte, že v tomto názore nie sme sami. „V čase rastúcej medzinárodnej konkurencie, keď je ekonomická sila Európy kľúčová, je tento bruselský balíček katastrofálny,“ nechala sa počuť Hildegard Müller, šéfka nemeckého združenia automobilového priemyslu VDA. A pridávajú sa ďalší: „Nerieši dostatočne kľúčové problémy v odvetví,“ pridal sa Stellantis. „V skutočnosti toto nariadenie, ak bude schválené, de facto znamená posunutie konca spaľovacích motorov na rok 2030 u veľkej časti áut,“ hovorí generálny riaditeľ požičovne Sixt, Konstantin Sixt.
Rozhodnú nasledujúce jednania
Mali by sme tiež pripomenúť, že ani toto ešte nie je definitíva. Európska komisia potrebuje súhlas Európskeho parlamentu a Rady ministrov EÚ. O „automobilovom balíčku“ budú preto v nadchádzajúcich týždňoch prebiehať ďalšie jednania.
zdroj: Automobilwoche, ACEA
