Auto by už nemuselo vodiča iba upozorniť
Od júla 2024 musia byť všetky nové autá predávané v Európskej únii vybavené systémom ISA (Intelligent Speed Assistance). Ten pomocou kamery, GPS a digitálnych máp rozpoznáva aktuálny rýchlostný limit a vodiča upozorní, ak ho prekročí. Systém možno vypnúť alebo “ignorovať”, hoci po každom naštartovaní sa opäť aktivuje.
Najnovšie sa však objavili informácie, že Európska komisia skúma možnosť posunúť tento systém o krok ďalej. Auto by už vodiča iba nevarovalo, ale pri prekročení rýchlosti by samo obmedzilo výkon motora a zabránilo ďalšiemu zrýchľovaniu. Podľa správ by pritom využívalo satelitnú navigáciu, digitálne mapy a údaje z palubných systémov.
Zavedenie po roku 2030?
Možnosť zavedenia systému sa aktuálne posudzuje a v hre má byť jeho povinné používanie v nových autách predávaných po roku 2030. Nejde však len o teoretickú úvahu. O možnosti podobného systému sa už diskutuje ako o ďalšom kroku po dnešnom systéme ISA.
Zatiaľ však nebol predstavený oficiálny legislatívny návrh ani definitívny harmonogram. Nie je preto isté, či sa technológia napokon skutočne stane povinnou, v akej podobe by fungovala a či by ju vodič mohol v určitých situáciách vypnúť alebo ignorovať.
Technológia už dnes nie je bezchybná
Najväčšou otázkou nie je samotná technológia obmedzenia výkonu, ale spoľahlivosť údajov, z ktorých vychádza. Súčasné systémy ISA totiž nie vždy správne rozpoznajú rýchlostný limit. Môžu sa pomýliť pri dočasnom dopravnom značení, výjazdoch, servisných komunikáciách… Nesprávne prečítaná značka alebo zlá aktualizácia mapy sú dnes otravné, ale zajtra by sa mohli stať bezpečnostným problémom, ak sa táto technológia implementuje.
Nočnou morou by bol prípad, keď auto pri diaľničnej rýchlosti omylom vyhodnotí limit 50 km/h a začne obmedzovať výkon vozidla.
Testovanie Thatcham Research, najväčšej britskej organizácie pre bezpečnosť vozidiel ukázalo, že systémy rozpoznávania rýchlosti stále nie sú bezchybné. Pri zmene rýchlostného limitu niektoré autá zobrazili nesprávnu hodnotu približne v jednom zo štyroch prípadov. Objavili sa dokonca aj výrazné omyly, keď systém namiesto skutočného obmedzenia ukázal limit približne 8 km/h alebo 160 km/h na miestach, kde vôbec neplatil.
Kým dnes ide najmä o nesprávne upozornenie na displeji, pri automatickom zásahu do výkonu vozidla by podobná chyba mohla mať oveľa vážnejšie následky.
Argumenty za aj proti
Zástancovia takéhoto riešenia tvrdia, že automatické obmedzenie rýchlosti by mohlo znížiť počet dopravných nehôd približne o 30 % a počet úmrtí až o 20 %. Práve preto považujú ďalší vývoj systémov na kontrolu rýchlosti za logický krok smerom k bezpečnejším cestám.
Kritici naopak upozorňujú na viacero problémov. Okrem otáznej spoľahlivosti systémov spomínajú aj situácie, keď vodič potrebuje krátkodobo zrýchliť, napríklad pri obiehaní alebo vyhýbacom manévri. Obavy vyvoláva aj otázka, či by vodič mohol systém v kritickej situácii “ignorovať”. Diskutuje sa tiež o ochrane súkromia a o tom, do akej miery by mali moderné autá zasahovať do rozhodovania vodiča.
Odpovedalo 7 ľudí
