V elektrárňach nebudú slúžiť donekonečna
Lopatky veterných turbín sú vyrobené z kompozitných materiálov (sklené alebo uhlíkové vlákna zlepené epoxidovou či polyesterovou živicou). Nepodliehajú biologickému rozkladu a môžu vydržať až stovky rokov. Napriek tomu sa musia približne po 20 rokoch služby vo veternej elektrárni vymeniť za nové. Sú neustále namáhané silným vetrom, zmenami teploty a rotáciou. Po rokoch sa objavujú mikrotrhliny, delaminácia a poškodenie spojov, čo znižuje efektivitu a bezpečnosť. Často do nich udierajú blesky a poškodzujú ich štruktúru. Námraza ničí hrany lopatiek. Každé z poškodení vedie k nerovnováhe a vibráciám, čo znižuje životnosť ložísk. Novšie typy sú zároveň tichšie a a efektívnejšie. Elektrárne menia lopatky, aj keď staré ešte fungujú, aby zvýšili produkciu energie.
Recyklácia je neefektívna, likvidácia drahá a nebezpečná
Kompozitné materiály sa nedajú roztaviť a znova tvarovať. Pri ich spaľovaní sa uvoľňujú toxické plyny. Pri rezaní na menšie časti sa uvoľňujú jemné, rakovinotvorné prachové častice. Teoreticky je z nich možné zrecyklovať asi len 10-15 % rozdrvením na plnivo do betónu, asfaltu alebo izolácií.
Využitie materiálu na 100 %?
Holanďania prišli s konceptom, ako využiť plný potenciál materiálu a zároveň sa vyhnúť komplikáciám čo sa ekológie týka. Jediné, čomu sa nevyhnú, bude otázka logistiky. Lopatky veterných turbín sú skutočne obrovské. Podľa typu môžu mať dĺžku 30-70 m, šírku 3-5 m a hmotnosť 8-25 t. Na druhú stranu, ide o ideálne rozmery unifikovaného panelu pre výstavbu protihlukovej steny. V tomto prípade sa jeden segment sa skladá z dvoch 37-metrových lopatiek, ktoré sa navzájom prekrývajú. Na jeden kilometer ich využijú 45. Testovacia fáza projektu na diaľnici A58 by mala byť hotová do konca júla 2025.
FOTO: Blade-Made Infrasite
