Hranica prijateľného nájazdu sa za roky výrazne posunula

Ešte v 90. rokoch mnohí motoristi vnímali hranicu životnosti auta úplne inde než dnes. Na vine bola aj realita vtedajších áut. Kto si pamätá éru Škody 120, dobre vie, že pri 100-tisíc kilometroch sa už nikto netváril, že auto má ešte celý život pred sebou. Po prelome milénia sa psychologická hranica posunula k 200 tisíc kilometrom a aj tá dlho pôsobila ako bod, za ktorým bola jazdenka už prakticky nepredajná.

Dnes už taký pohľad neplatí. Moderné autá, najmä tie, ktoré jazdili veľké diaľničné trasy a dostávali pravidelný servis, dokážu bez väčšej drámy zvládnuť aj násobne vyšší nájazd. Práve diesely, flotilové autá a známe odolné motory presvedčili aj slovenských vodičov, že ani 300 tisíc kilometrov ešte nemusí znamenať konečnú.

Kedysi sa vysoký nájazd riešil podvodom, dnes skôr maskovaním reality

Pred desiatimi či pätnástimi rokmi malo auto s viac ako 250 tisíc kilometrami na trhu veľmi slabú pozíciu. Také auto často skončilo rozobraté na diely, alebo sa okolo neho začal točiť známy scenár so stočeným odometrom. Z 280 tisíc kilometrov sa zrazu stalo 160 tisíc, z 350 tisíc zas 190 tisíc a predaj pokračoval ďalej. Niektoré autá si týmto procesom prešli pokojne aj viackrát.

Dnes to už nefunguje tak hrubo a okato ako kedysi, no to ešte neznamená, že problém zmizol. Trh sa len zmenil. Kupujúci už akceptuje vyššie čísla, preto ani podvodník nemusí auto stiahnuť o 150 tisíc kilometrov. Niekedy mu stačí stiahnuť nájazd tak, aby vyzeral psychologicky prijateľnejšie. Nejde teda o to, že by sa z trhu vytratila snaha prikrášliť realitu. Skôr sa zmenilo, čo ešte vyzerá predajne.

Slováci sa poučili len sčasti

Nie, počet najazdených kilometrov už nie je pre mnohých jediným rozhodujúcim parametrom tak, ako býval kedysi. Zároveň však stále platí, že pre obrovskú časť trhu ostáva hlavným filtrom. Rozdiel je len v tom, kde leží hranica, pri ktorej začína byť kupujúci nervózny.

Kedysi sa mnohí zľakli už pri 150 tisíc kilometroch. Neskôr pri 200 tisíc. Dnes veľa ľudí zoberie aj 250 tisíc, ak ide o obľúbený model, známy motor alebo auto, ktoré pôsobí zachovalo. To však automaticky neznamená, že kupujúci začal rozmýšľať správnejšie. Často len upravil svoje očakávania podľa toho, čo mu trh opakovane ukazuje.

Trh sa zmenil aj preto, že autá vydržia viac

Na zmene uvažovania má podiel aj technický pokrok. Motory, prevodovky, podvozky aj materiály vydržia pri rozumnej starostlivosti viac, než kedysi. Slovenský motorista už na vlastné oči videl množstvo áut, ktoré bez väčšej drámy prešli pol milióna kilometrov. To by pred desaťročiami znelo ako rozprávka, dnes to pri niektorých modeloch nikoho zvlášť nešokuje.

Aj preto sa zmenilo vnímanie nájazdu. Kedysi vysoké číslo znamenalo blízky koniec. Dnes skôr znamená otázku, ako sa auto k tým kilometrom dopracovalo a to je podstatný rozdiel.

Je počet najazdených kilometrov stále najdôležitejší?

Pre masového kupujúceho často áno, ale nemal by byť. Slovenský trh už síce akceptoval, že auto s vyšším nájazdom nemusí patriť do šrotu, no stále príliš často podlieha dojmu, že práve odometer povie definitívnu pravdu. Nepovie. Povie len časť príbehu.

Slováci sa teda poučili iba napoly. Prestali sa automaticky báť čísiel, ktoré kedysi vyzerali desivo, no ešte stále sa nenaučili pozerať na jazdenku komplexne. Kto chce kúpiť dobre, nemôže riešiť len to, koľko auto najazdilo. Musí riešiť aj to, ako tie kilometre najazdilo, kto sa oň staral a v akom stave sa nachádza dnes. Práve tam leží skutočná odpoveď na otázku, či sa oplatí, alebo nie.

FOTO: ilustračné