Veľkorysosť ako znak pokoja
Na prvý pohľad ide o banalitu. Vodič zastaví, spomalí a nechá chodca prejsť, hoci nemusí. Nestráca tým čas ani bezpečnosť, no robí vedomé rozhodnutie. Psychológovia v takomto správaní vidia znak vnútornej rovnováhy.
Sebavedomie bez potreby presadzovania sa
Ľudia, ktorí sa za volantom správajú veľkoryso, necítia potrebu dokazovať si nadradenosť. Nevnímajú premávku ako súťaž ani boj o každý meter cesty. Nemajú pocit, že ich niekto „oberá o právo“, pretože ich sebahodnotenie nestojí na prednosti v jazde.
Pocit kontroly namiesto napätia
Kľúčovým prvkom je pocit kontroly nad situáciou. Sebavedomý vodič vie, že jedno gesto navyše jeho pozíciu neohrozí. Dokáže reagovať pokojne, s nadhľadom a bez impulzívnych reakcií.
Keď ide o ego
Opakom sú vodiči, ktorí vnímajú každé spomalenie ako slabosť. Ak majú niekoho pustiť, cítia frustráciu alebo hnev. Psychológia spája takéto správanie s neistotou a potrebou neustále si potvrdzovať vlastnú dominanciu.
Malé gesto veľa napovie
Púšťanie chodcov tam, kde to zákon vyslovene nevyžaduje, nie je o pravidlách cestnej premávky. Je to signál vnútorného nastavenia. Človek, ktorý má jasno sám v sebe, si môže dovoliť byť veľkorysý.
Odpovedal 1 človek
