Nie je to obyčajný Sprinter
Na prvý pohľad ide o Mercedes-Benz Sprinter s nezvyčajnou konštrukciou okolo karosérie. Brnianska spoločnosť Vars však do dodávky zabudovala techniku, ktorá dokáže detailne zmapovať stav asfaltových aj betónových vozoviek. Vpredu aj vzadu sú kamery a najdôležitejšiu časť systému tvoria laserové senzory LCMS. Tie snímajú profil vozovky s výškovou presnosťou na desatiny milimetra. Pri rýchlosti až 100 km/h dokáže systém zaznamenávať údaje o povrchu v milimetrových intervaloch s presnosťou približne 0,25 mm.
Vidí prasklinu aj jej hĺbku
Výhodou nie je iba rýchlosť merania. Systém dokáže identifikovať praskliny, výtlky, nerovnosti a vyjazdené koľaje, sledovať hrubosť povrchu a vyhodnocovať opotrebovanie vodorovného dopravného značenia. Lasery zaznamenávajú výškový profil aj intenzitu odrazeného signálu. Vďaka tomu systém dokáže pri trhline určiť aj jej hĺbku. Pri betónových diaľniciach môže zase kontrolovať stav jednotlivých cementobetónových dosiek.
Dôležité je, že meracie vozidlo nemusí kvôli diagnostike výrazne spomaľovať premávku. Dáta dokáže zbierať aj pri rýchlosti okolo 100 km/h.
Za deň nazbiera 1,5 TB dát
Detailnosť merania má svoju cenu v podobe obrovského množstva informácií. Za jediný pracovný deň môže vozidlo vytvoriť približne 1,5 TB dát. Ich manuálne vyhodnocovanie by bolo mimoriadne náročné, preto sa pri spracovaní čoraz viac uplatňuje automatizácia a umelá inteligencia. Výsledkom je podrobný digitálny obraz stavu komunikácie. Správca tak nemusí čakať, kým sa z malej trhliny stane výtlk alebo kým bude povrch natoľko poškodený, že bude potrebná kompletná rekonštrukcia. Dáta možno využiť na sledovanie vývoja poškodenia a presnejšie plánovanie opráv.
Cesty sa detailne merajú aj na Slovensku
Podobný princíp diagnostiky nie je nový ani na Slovensku. Technické predpisy Slovenskej správy ciest počítajú s meraním viacerých parametrov, ktoré vodič vníma jednoducho ako „dobrú“ alebo „rozbitú“ cestu. Pozdĺžne nerovnosti sa hodnotia prostredníctvom medzinárodného indexu IRI, priečne nerovnosti zahŕňajú napríklad hĺbku vyjazdených koľají a samostatne možno sledovať stav povrchu, trhliny, drsnosť či protišmykové vlastnosti vozovky. Slovenské technické predpisy poznajú napríklad laserové profilografy, kamerové systémy na snímanie povrchu či zariadenia na meranie protišmykových vlastností. Slovenská správa ciest sa už v minulosti zaoberala aj technológiou, ktorá umožňuje automaticky zisťovať trhliny, výtlky, priečne nerovnosti, makrotextúru vozovky či hodnotu IRI.
Kedy je cesta už príliš rozbitá?
Stav vozovky sa dá vyjadriť konkrétnymi číslami. Slovenské technické podmienky napríklad rozdeľujú pozdĺžnu nerovnosť podľa IRI do piatich stupňov. Pri diaľniciach a rýchlostných cestách patrí hodnota pod 1,9 m/km do prvého stupňa, zatiaľ čo hodnota nad 8 m/km už predstavuje piaty, najhorší stupeň. Samotné prekročenie určitej hodnoty však neznamená, že na cestu okamžite nastúpia cestári s frézou a asfaltom. Výsledky diagnostiky sú jedným z podkladov systému hospodárenia s vozovkami, podľa ktorého sa posudzuje stav cestnej siete a plánujú jednotlivé zásahy. Tu je najväčšia výhoda technológií podobných českej „röntgenovej patrole“. Namiesto subjektívneho hodnotenia dostane správca komunikácie presné dáta o tom, kde sa vozovka zhoršuje a ako rýchlo. Opravu tak môže naplánovať ešte predtým, ako sa z relatívne lacného problému stane rekonštrukcia za milióny eur.
zdroj: Auto.cz
