350 km/h pred takmer 70 rokmi
Maserati Tipo 420M/58 vzniklo pre veľmi špecifický účel. V roku 1958 sa malo zúčastniť druhého ročníka pretekov Race of Two Worlds, známych tiež ako 500 Miles of Monza. Myšlienkou podujatia bolo postaviť proti sebe európsku a americkú pretekársku techniku. Dejiskom bola Monza a predovšetkým jej vysokorýchlostný ovál. Maserati preto nepotrebovalo auto, ktoré by vynikalo v pomalých zákrutách. Potrebovalo extrémne rýchly stroj schopný zvládnuť dlhú jazdu po klopených zákrutách. Výsledkom bolo Eldorado s 4,2-litrovým atmosférickým motorom V8 odvodeným od agregátu športového Maserati 450S. Dosahoval výkon približne 410 koní pri 8 000 otáčkach za minútu. Podľa Maserati dokázalo auto prekonať rýchlosť 350 km/h, respektíve 217 mph.
Na rok 1958 išlo o mimoriadne číslo.
Dve rýchlosti úplne stačili
Motor bol posunutý približne o deväť centimetrov doľava, aby konštruktéri zlepšili rozloženie hmotnosti pri jazde proti smeru hodinových ručičiek. Prevodovka mala iba dva stupne a spiatočku. Prvý prevod slúžil prakticky iba na rozjazd z boxov. Auto navyše nemalo klasický diferenciál. Hliníkovú karosériu ručne vyrobila spoločnosť Fantuzzi a za kokpitom vyrástla výrazná stabilizačná plutva. Maserati použilo aj špeciálne kolesá Halibrand namiesto tradičných drôtených kolies Borrani, pretože na klopenom ovále museli zvládať extrémne bočné sily.
Celé auto vážilo približne 758 kilogramov.
Reklama na zmrzlinu zmenila vzhľad pretekárskych áut
Eldorado sa však do histórie nezapísalo iba rýchlosťou. Jeho vznik financovala zmrzlinárska spoločnosť Eldorado Sud podnikateľa Gina Zanettiho. Biela karoséria preto dostala výrazné logo Eldorado a obrázok kovboja. Dnes na tom nie je nič zvláštne, pretože pretekárske autá sú reklamami pokryté prakticky celé. Koncom 50. rokov však išlo v Európe o zásadnú zmenu. Podľa Maserati bolo Eldorado prvým európskym monopostom nesúcim komerčné sponzorské farby spoločnosti, ktorá nepochádzala z automobilového priemyslu. Dovtedy boli pretekárske autá výrazne späté predovšetkým s národnými farbami. Talianske vozidlá preto tradične jazdili v červenej. Biele Maserati so zmrzlinou na kapote tak predznamenalo model komerčného sponzoringu, ktorý neskôr úplne zmenil financovanie motoristického športu.
Za volantom sedel Stirling Moss
Maserati pritom do auta neposadilo žiadneho neskúseného jazdca. Eldorado na Monze pilotoval Stirling Moss.
Preteky 29. júna 1958 boli rozdelené do troch jázd. Moss skončil v prvej štvrtý a v druhej piaty. V tretej však prišla porucha riadenia a vo vysokej rýchlosti havaroval. Podľa Maserati sa porucha objavila približne pri 250 km/h. Moss z nehody vyviazol bez vážneho zranenia a neskôr ju označil za jednu z najdesivejších vo svojej kariére. V konečnom hodnotení bol napriek nedokončenej tretej jazde klasifikovaný na siedmom mieste. Eldorado následne opravili a upravili s cieľom dostať ho na Indianapolis 500 v roku 1959. Auto dostalo zmenenú karosériu a červené lakovanie, no pre problémy s prívodom paliva sa do samotných pretekov nekvalifikovalo.
Zdroj: maserati.com
