Menej techniky, nižšia cena
Fiat otvorene hovorí, že malé mestské autá podľa nepotrebujú vysoké maximálne rýchlosti. Väčšina ich života sa odohráva v meste, kde rýchlosť nehrá hlavnú úlohu, no povinné bezpečnostné systémy a elektronika áno – a práve tie výrazne zvyšujú cenu vozidiel.
Obmedzenie maximálnej rýchlosti na 118 km/h má umožniť jednoduchšiu techniku, lacnejšiu homologizáciu a nižšie výrobné náklady. V tomto bode má Fiat pravdu. Menej náročné brzdy, jednoduchšie kalibrácie asistenčných systémov a nižšie nároky na stabilitu môžu reálne znížiť cenu malých áut.
Mesto nie sú len úzke uličky
Problém nastáva v momente, keď Fiat tento krok začína prezentovať ako bezpečnostné opatrenie. Argument stojí na predstave, že mestské auto jazdí len medzi semaformi, jednosmerkami a spomaľovačmi.
Moderné mestá však fungujú inak. Ich prirodzenou súčasťou sú diaľničné obchvaty a viacprúdové výpadovky, kde platia limity 100 až 120 km/h a kde sa malé autá pohybujú denne. Často ide o najrýchlejšiu a najplynulejšiu trasu medzi jednotlivými mestskými časťami.
Tváriť sa, že mestské auto na tieto cesty nedostane, znamená ignorovať realitu každodenných presunov.
Bezpečnosť neznamená jazdiť pomaly
Maximálna rýchlosť 118 km/h neznamená len pomalšiu jazdu, ale aj stratu bezpečnostnej rezervy. V reálnej premávke existuje množstvo situácií, keď vodič nepotrebuje jazdiť rýchlo dlhodobo, ale musí okamžite zrýchliť:
- pri zaraďovaní sa na mestský obchvat, kde sa premávka pohybuje rýchlosťou blízkou limitu,
- pri potrebe rýchlo opustiť mŕtvy uhol kamióna alebo autobusu,
- pri vyhýbaní sa vozidlu, ktoré sa nečakane zaradí bez smerovky,
- pri reakcii na náhle brzdenie alebo kolíziu v susednom pruhu.
V týchto prípadoch nejde o porušovanie predpisov, ale o aktívnu bezpečnosť. Auto, ktoré už nemá kam zrýchliť, berie vodičovi jednu z kľúčových možností, ako sa vyhnúť nebezpečenstvu.
Úspora áno, vyššia bezpečnosť nie
Fiat môže legitímne tvrdiť, že obmedzením maximálnej rýchlosti ušetrí na technike. Argument o zvyšovaní bezpečnosti však rozhodne neobstojí.
Bezpečnosť v premávke nestojí len na obmedzeniach, ale na schopnosti vozidla reagovať, prispôsobiť sa a zapadnúť do toku dopravy. Auto s pevným rýchlostným stropom:
- má obmedzené možnosti pri predbiehaní,
- nedokáže pružne reagovať na chyby iných vodičov,
- stráca schopnosť krátkodobo vyrovnať tempo okolitej premávky.
Čo na to ostatné autá?
Ďalším problémom je správanie ostatných vodičov. Vozidlo, ktoré na rýchlej komunikácii citeľne zaostáva, často pôsobí ako zdroj frustrácie. Tá vedie k riskantnému predbiehaniu, agresívnym manévrom a zbytočným konfliktom.
Paradoxne tak môže auto s obmedzenou maximálnou rýchlosťou zvyšovať riziko nehôd, pretože provokuje ostatných účastníkov premávky k nebezpečnému správaniu. Rozdiely rýchlostí pritom patria medzi najčastejšie príčiny kolíznych situácií.
Šetrenie na nesprávnom mieste
Zatiaľ ide len o názor vedenia značky, nie o potvrdený výrobný štandard. Diskusia však ukazuje širší problém automobilového priemyslu. Rast cien a regulácií sa automobilky snažia riešiť obmedzovaním schopností áut.
Ak Fiat prizná, že ide predovšetkým o úsporu nákladov, ide o férový argument. Ak však rovnaký krok prezentuje ako zvýšenie bezpečnosti, realita každodennej premávky veľmi rýchlo ukáže pravdu.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
