Meno Preliator, ktoré v latinčine znamená bojovník, nie je nové. Spyker ho prvýkrát použil už v roku 2016, pričom o rok neskôr ukázal tiež otvorený Preliator Spyder. Do sériovej výroby sa však tieto autá kvôli finančným problémom značky nedostali.
Automobilka tvrdí, že nová verzia XXV nie je iba modernizáciou desaťročného projektu. Dostala kompletne prepracovaný hliníkový priestorový rám a všetky vonkajšie panely boli nanovo ručne vytvarované spoločnosťou Coventry Prototype Panels v Británii. Výsledkom je suchá hmotnosť 1525 kg, čo síce nie je na dnešné pomery rekordne málo, ale v porovnaní s väčšinou elektrifikovaných superšportov stále podstatne menej.
V8 a tri pedále
Za kabínou pracuje štvorlitrový dvakrát preplňovaný vidlicový osemvalec naladený na 800 koní a rovných 1000 newtonmetrov. Neoficiálne zdroje naznačujú, že ide o motor odvodený od agregátu Audi, samotný Spyker však jeho pôvod v oficiálnych materiáloch neuvádza.
Výkon pohonnej jednotky putuje výlučne na zadné kolesá prostredníctvom šesťstupňovej manuálnej prevodovky. S ohľadom na súčasné novinky pripomíname, že nejde o elektronicky ovládanú skriňu s predstieranou kulisou ani o automat s možnosťou ručného radenia. Preliator má tri pedále a k nim tradičné odkryté tiahla páky radenia priamo v kabíne. Podľa Victora Mullera zostáva prípadné nepodarené preradenie výlučne problémom vodiča.
Analógový interiér
Spyker uvádza zrýchlenie z miesta na stovku za 2,7 sekundy a maximálnu rýchlosť „viac ako 350 kilometrov za hodinu“. Motor sa nechá vytočiť na 8000 otáčok za minútu a jeho zvuk sfarbujú koncovky výfuku umiestnené v hornej časti karosérie. O spomaľovanie sa starajú šesťpiestikové strmene a karbón-keramické kotúče.
Tvorcovia upozorňujú, že dizajn opäť vzdáva hold leteckej technike. Karoséria dostala zväčšené vstupy typu NACA (s minimálnym aerodynamickým odporom), zadné svetlá pripomínajúce prídavné spaľovanie prúdového motora, kolesá odkazujúce na vrtúle a výraznú centrálnu plutvu. Tá pripomína Spyker C1 Aerocoque z roku 1919.
Výstavný exemplár kombinuje zelený lak Quail Green s ružovo-zlatými detailmi a koženým interiérom Tuscan Saddle. V kabíne zostali klasické prístroje, mechanické prepínače a minimum obrazoviek. Jedinou výnimkou má byť head-up displej, takže Spyker sa zámerne vyhol architektúre postavenej okolo veľkej dotykovej obrazovky.
Každý automobil má spotrebovať približne 2100 hodín ručnej práce. Samotný volant šije jeden remeselník dvomi ihlami približne štyri hodiny, skrutky na palubnej doske sú ručne natočené do rovnakej polohy a číslo podvozka sa razí priamo do hliníkového rámu. Sériová výroba bude obmedzená na 25 individuálne konfigurovaných kusov, čo vysvetľuje rímske číslo XXV v názve.
S peniazmi kryptomenového miliardára
Victor Muller získal práva na meno Spyker späť v októbri 2025 po ďalšom bankrote a zdĺhavom právnom spore. V júni 2026 následne významný podiel v automobilke kúpil Volodymyr Nosov, ukrajinský podnikateľ a zakladateľ kryptomenovej burzy WhiteBIT. Podmienky transakcie neboli zverejnené, podľa informácií Financial Times však mohla mať investícia hodnotu niekoľkých stoviek miliónov eur.
Oficiálnu cenu nového Preliatoru automobilka zatiaľ neoznámila. Victor Muller však počas premiéry hovoril o čiastke približne 1,5 milióna eur, respektíve americké zdroje uvádzajú cenu okolo 1,6 milióna dolárov. Len ružovo-zlaté vonkajšie detaily majú stáť ďalších 58 tisíc eur a audiosystém Kharma Signature 50 tisíc eur.
Dorazí aj SUV?
Spyker vraj zároveň oprášil plány aj na veľké SUV D8 Peking-to-Paris, ktoré pôvodne predstavil ako koncept D12 ešte v roku 2006. A automobilka uvažuje tiež o návrate do vytrvalostných pretekov kategórie GT3. Vzhľadom na jej búrlivú históriu však bude dôležitejšie najskôr dokončiť a zákazníkom skutočne odovzdať všetkých 25 exemplárov C8 Preliator XXV. Spyker pôsobivé autá navrhovať nezabudol, väčší problém mal vždy s premenou veľkolepých plánov na fungujúcu výrobu.
zdroj: Spyker
