Rover SD1 3500 157 bodov

Vývoj odštartoval už v roku 1971 a mal za úlohu priviesť na svet nástupcu nielen veľmi sofistikovaného P6, ale tiež koncernových TRIUMPH radu 2000/2500. Obe značky patrili pod BLMC (British Leyland Motor Corporation). Ak sa vám to ponáša trochu na Ferrari, nemýlite sa. Konkrétne na 365 GTB/4 – Daytonu.

SD1 po stránke podvozka nebola žiadna veľká inovácia. Možno skôr taký menší krok späť. Prečo? Vpredu boli McPhersony, vzadu však len tuhá náprava. Rovnako by sa dalo povedať, že šanovali aj na brzdách. Dozadu doli len bubny. Predchodcha mal 4x kotúč. Prečo? Automobilka sa topila v dlhoch. 
Ako prvý pod kapotu nasťahovali V8 s objemom 3528 cm3 a výkonom 114 kW (155 k) s dvomi dvojitými karburátormi. Spárovaný bol s trojstupňovým automatom. Na želanie manuál 5q. 
Chvíľu neskor prišli aj menšie motory, so 4 valcovým radovým usporiadaním. 2350 cm3  mal 90,5 kW (123 k), väčší a 2597 cm3 100 kW (136 k). Žrali iba o trošku menej, ako V8.

SD1 po technickej stránke podvozka nebola žiadna veľká inovácia. Možno skôr taký menší krok späť. Prečo? Vpredu boli McPhersony, vzadu však len tuhá náprava. Rovnako by sa dalo povedať, že šetrili aj na brzdách. Dozadu dali len bubny. Predchodca mal 4x kotúč. Prečo? Automobilku utápali dlhy. 

Ako prvý pod kapotu nasťahovali V8 s objemom 3528 cm3 a výkonom 114 kW (155 k) s dvomi dvojitými karburátormi. Spárovaný bol s trojstupňovým automatom. Na želanie manuál s piatimi kvaltmi. Chvíľu neskôr prišli aj menšie motory so 4-valcovým radovým usporiadaním. 2350 cm3  mal 90 kW (123 k), väčší a 2597 cm3 100 kW (136 k). Žrali iba o trošku menej ako V8.
 
Na čo auto doplatilo? Na totálne katastrofálnu kvalitu spracovanie. Slabé plasty v interiéri, čalúnenie, tesnenie dverí, ventilácia, lakovanie... To všetko bola len kvapka v mori. 
 
Modernizácia a úpravy prebiehali permanentne. Najväčšia zmena prišla v r.1982. Zmenou prešli nárazníky, pošanovali chrómu a konečne dostal zadný stierač. Pod kapotu prišli aj nové motory. Dvojliter ponúkal 73 kW (99 k). Dostali aj naftu s turbom, konkrétne s objemom 2393 cm3 a výkonom 66 kW (90 k). 
 
Výbava? Najluxusnejšie modely mohli mať vpredu na náprave hydropneumatiku BOGE, alebo palubný počítač, klimatizáciu, elektrické okná a šíber.
 
Medzičasom sa s Roverom snažili preraziť aj v Amerike. Bola to slepá ulička (ako aj pre ostatné európske značky v tej dobe). Americká legislatíva vyžadovala zmeny, ktoré sa dotkli výzoru (svetlá, nárazníky) a tiež aj emisií motorov. Predali len čosi viac ako 1000 kusov, tak to nakoniec radšej po dvoch rokoch úplne zabalili.

Audi 100 C2 / Typ 43 - 138 bodov 

100vka C2 prišla na trh v r. 1976. Výrobu ukončili v r.1984. Pod kapotou bol motor umiestnený pozdĺžne. Karosárske verzie boli 3. Sedan s 2 dverami (primárne len pre domáci trh a sú ťažkou raritou), 4-dverový sedan a Avant, ktorý prišiel rok po uvedení sedana. Tento Avant však nebol kombík, ako by sme si mohli myslieť. Bol to totiž ešte hatchback.

100vka dostala poctu miliónteho vyrobeného auta značky Audi. Konkrétne išlo o model Avant, ktorý zišiel z produkcie linky v Neckarsulme (odkiaľ schádzali aj bývalé modely NSU Ro80, z ktorého fakticky C2ka vychádzala).

  

Audi ponúkalo bohatú paletu motorov. Diferencované boli okrem iného aj podľa trhu určenia. Na výber moli vždy len radové motory, a to so 4 alebo 5 valcami. Za základ boli považované karburátorové 4-valce s objemom 1,6 a 2,0 litra. Disponovali výkonom 63 kW (85 k) a 85 kW (115 k). Všetko ostatné už malo 5 valcov. Najslabšia bola 1,9tka s výkonom 74 kW (100 k) s karburátorom. Vyššie boli 3 verzie s objemom 2,1 litra. Karburátor mal 85 kW (115 k). vstrekovanie 100 kW (136 k). Pod kapotou mohol byť aj vznetový motor s objemom 2,0 litra a výkonom 51 kW (70 k). Pred koncom prišiel aj motor páliaci naftu preplňovaný turbom. Výkon mal 63 kW (86 k).

Trošku neskôr prišiel model Audi 200, ktorý technicky zo 100vky vychádzal. Bol trošku inak tvarovaný – hranatejší a na rozdiel od 100vky mal aj bohatú výbavu, ktorá zvyčajne zahŕňala výdobytky ako klimatizáciu, tempomat, vyhrievané sedadlá, elektrické zrkadlá a i. Pod kapotou mal výhradne 5-valcové motory. Spolu vyrobili zhruba 850-tisíc modelov C2, z toho cca 130-tisíc skončilo za veľkou mlákou, kde sa predávali ako model 5000 a výhradne s 5-valcovými motormi. Zaujímavosťou je, že si Američania v Kalifornii nemohli kúpiť atmosférický dízel. Nevyhovoval emisným normám. Všetky americké C2ky mali motor spárovaný s automatom. Manuál bol len na želanie (hladký dízel štandardne).

Ford Fiesta - 135 bodov

Fiesta Mk1 prišla v roku 1976 a vo výrobe zotrvala 7 rokov. Jednotková Fiesta bola prvým autom s predným náhonom od Fordu a navyše to bol len druhý malý hatchback v poradí, ktorý vyrábali na Britských ostrovoch. Základný druh karosérie spočíval v osobnej verzii s 3 dverami, poprípade menšia úžitková verzia. Označenia výbavy: Base, Popular, Popular Plus, L, GL, Ghia a S.  


Fiesta hneď po príchode oslovila zákazníkov asi po celej Európe. Predaje rástli z dňa na deň. Za zhruba 7 rokov predali až 2 000 000 kusov. A to nie je rozhodne málo na daný rok. 

O Fieste by ste mali vedieť, že mala vždy len 4-stupňovú prevodovku. Pod kapotou mohli byť motory s objemom 0,9 litra, 1,1 litra a pred koncom prišla aj verzia s 1,3 litrovým motorom. Základne fiestičky mali len 12-palcové disky. Maximálna rýchlosť sa pohybovala pri silnejšom motore okolo 135 - 140 km/h. Zrýchlenie na 100 km/h trvalo 18 - 19 sekúnd. 

V r.1980 predstavili športovo ladenú verziu XR2. Pod kapotou bola 1,6ka. Auto bolo určené pre mladých pretekárov. A také malo aj parametre. Zrýchlenie 9,3 sekundy a maximálna rýchlosť 170 km/h. 

Foto: FB Rover SD1