Pri príležitosti 115. výročia zrodenia najväčšej francúzskej automobilky prinášame ďalšiu perličku z bohatej histórie francúzskej národnej automobilky. Po veľkolepom predstavení typu R5, ktorý verejnosti predstavovali rôzne karikatúry jeho predaje rástli s uvedením každej novej verzie, a to aj napriek ropnej kríze v roku 1973. Keď zasiahla druhá ropná kríza v roku 1979, Renault 5 s nízkou spotrebou bol pripravený prijať výzvu. Príbeh úspechu modelu R5 je vlastne úspechom výhľadového plánovania... Prvá ropná kríza, počas ktorej sa cena za barel ropy zvýšila z úrovne 3 USD až na úroveň 5,12 USD, donútila automobilový priemysel hľadať riešenia, ako znížiť spotrebu paliva.

 

Päťka je jedným z najúspešnejších typov Renaultu. Na prelome 70. a 80. rokov ho predávali aj v USA ako Le Car. Spolu vyrobili takmer 5,5 milióna kusov. 

Problémom sa zaoberal George Douin, ktorý navrhol riešenie známe ako „GTLisation“. V praxi to znamenalo zvýšenie kapacity motora a predĺženie prevodových stupňov. Nižšie otáčky motora pri danej rýchlosti znamenali nižšiu spotrebu, ale aj tichší a čistejší motor. Problém s daňou za vozidlo, ktorej výška sa odvíjala od objemu motora riešil Renault návrhom, aby sa do úvahy brala aj dĺžka prevodových stupňov. Vo februári 1976 predstavili model Renault 5 GTL, ktorý mal výrazne nižšiu spotrebu paliva. Ponúkal nové ochranné bočné lišty, veľmi užitočné pri jazde v meste. Verzia GTL sa čoskoro stala najpredávanejšou verziou modelu Renault 5. 

Diskusie o trvalej udržateľnosti prírodných zdrojov začali už v roku 1975. Vyhliadky boli pomerne chmúrne. Ďalšiu ropnú krízu svet očakával už v roku 1979. Tieto 4 roky poskytovali priestor na hľadanie efektívneho riešenia. Padlo rozhodnutie optimalizovať spotrebu modelu Renault 5GTL. Vzhľadom na nízku váhu vozidla (len 785 kg) bolo možné zmenšiť objem motora z 1289 cm³ na 1108 cm³, čo malo dopad aj na zníženie dane za vozidlo vo Francúzsku. Zatiaľ čo sa pripravovala veľká kampaň na uvedenie modelu R5 v polovici roka 1979, spoločnosť Renault sa rozhodla ísť do rizika, a skombinovala motorizáciu modelov R5 TL a R5 GTL do jedného agregátu s objemom 1108 cm³.

 

R5 GTL mal spotrebu pri rýchlosti 90 km/h len 4,9 l/100 km, pri 120 km/h 6,8 l/100 km, a v meste 6,3 l, čo bolo o takmer tretinu menej ako mal jeho predchodca.

Toto je jedna z reklám pre americký trh. Ak viete po anglicky, odporúčam, začítajte sa... :)

Už začiatok roku 1979 ukázal, že toto rozhodnutie bolo správne (aj keď náhoda tiež zohrala svoju úlohu). Druhá ropná kríza, ktorú sprevádzala Islamská revolúcia v Iráne, vytlačila cenu za surovú ropu až na 13 dolárov za barel. Ešte pred tým, ako predstavili nové verzie modelu R5, domáce televízie dávali veľa priestoru šampiónovi v spotrebe bezplatne. R5 GTL mal spotrebu len 4,9 l/100 km pri rýchlosti 90 km/h, 6,8 l/100 km pri 120 km/h, a v meste 6,3 l, čo bola o 28% nižšia spotreba ako jeho predchodca. V roku 1980 predstavili aj 5-dverovú karosériu a vynovený interiér. Ten rok sa stal R5 európskym lídrom s podielom na trhu 5,37 %, čím predbehol svojich konkurentov z PSA. Vo Francúzsku mal Renault 5 podiel až 16 % (rok predtým 10 %), vďaka čomu dosiahol Renault na domácom trhu podiel až 40 %.

 

Yves Dubreil - produktový manažér kompaktných vozidiel povedal nasledovný príbeh: 
„Keď sa v roku 1980 vyvíjal priekopnícky a ekologický motor pre model R5, pripravil som správu pre produktového manažéra Christiana Martina a chcel som, aby ju zobral na svoje stretnutie z technickým riaditeľom, ktorým bol vtedy Pierre Tiberghien. Správa ho mala varovať, že niektorí vývojári ignorujú problém s vysokou spotrebou, a sústredia sa viac na iné záležitosti. K správe som priložil „vtipné“ karikatúry o R5 a jeho spotrebe, ktoré zobrazovali jeho nie práve najlepšie výsledky v testoch spotreby paliva. Tieto obrázky veľmi nahnevali technického riaditeľa. Roztrhal ich a povedal Christianovi Martinovi, že niektorí jeho zamestnanci asi nemajú čo na práci, keď majú čas kresliť... Na konci roka 1979 bol zrealizovaný prieskum zameraný na Renault 5, ktorý ukázal, že práve jeho nízka spotreba stála za jeho úspechom. Neskôr na jednej prezentácii sa na mňa obrátil technický riaditeľ a povedal: „Tak čo Dubreil, ako je to s tým tankerom?“ 

Spomínaná ilustrácia, ktorá riaditeľa tak nahnevala.