Najprv zopár faktov. Za celú cestu z Budapešti do Sierra Leone a späť domov prešli vzdialenosť približne 19 000 km, pri priemernej spotrebe 17,8 l/100 km to vychádza na 3382 l nafty. Počas cesty boli, samozrejme, problémy aj s autom, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Z hľadiska celkových bodov skončili na 23. mieste z 50 účastníkov štartujúcich v rovnakej kategórii.

Celá cesta bola plná podobných scenérií.

Pri prvej časti cesty z Budapešti po trajekt medzi Španielskom a Afrikou nebolo nič zaujímavé, iba ak tak čas. Túto časť prešli za dve noci a deň, prakticky len so striedaním za volantom počas státia pri tankovaní. To pravé dobrodružstvo totiž začínalo až za trajektom.

Pri prechode cez Atlas vystúpili do nadmorskej výšky 2 200 m n. m., a preto nebol problém vidieť aj sneh.

Pri vylodení na africkom kontinente to začínalo úplne bežne, cesty v Maroku neboli o nič horšie, ako v Španielsku. Itinerár cesty v ich kategórii však neprechádzal len asfaltovými cestami, ale obzvlášť rôznymi nespevnenými úsekmi s podielom štrku a piesku, niekedy len čisto po piesku.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

Keďže však opisovať celý detailný plán cesty deň po dni by zabral tak niekoľko desiatok strán A4, lepšie bolo, keď som sa opýtal niekoľko otázok priamo suseda. Tu sú jeho odpovede:

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 6 obrázkov

1. Ktorú časť cesty považuješ za najťažšiu?

Jednoznačne začiatok štátu Guinea. Pre nepokoje v Labe nás štát odklonil na alternatívnu trasu, ktorú sme šli 10 hodín. To neznie tak zaujímavo, ako keď poviem, že mala len 170 km. Ďalší ťažký úsek bol prechod zo Západnej Sahary do Mauretánie, bol to 6 km úsek nikoho, medzi týmito krajinami je územie bez ničoho, len odkladisko áut, bez cesty. Ešte by som sem zaradil aj prechod cez Atlas, kde sme sa šplhali do nadmorskej výšky 2200 m n. m. a prudké zákruty hore aj dolu sa niekedy nedali vybrať ani na jeden rejd. Pri tak ťažkom aute nám dole už „horeli“ brzdy, tie budú tiež potrebovať výmenu.

Bežná cesta v Afrike, ešte v tom lepšom stave.

2. A ktorú, naopak, za najľahšiu a najkrajšiu?

Najkrajšie úseky boli v Maroku a Západnej Sahare, rýchle úseky na piesku, kde sa dalo ísť rýchlo s nádhernými scenériami na duny. Najľahší úsek bolo posledných 80 km pred cieľom vo Freetown, kde kvôli nám uzavreli „diaľnicu“ a šli sme prakticky tade len my, účastníci.

Najlepšie v piesku sa osvedčili gumy podhustené na 1,0 až 1,2 bar.

3. Bola v aute aj ponorková choroba?

Našťastie nie, na tom sme sa zhodli všetci traja. Ale boli posádky, ktoré to vzdali už v Maroku a otočili to, že časť šla letecky domov a časť autom.

Najľahšie sa niečo na motore robilo pri takzvanom ležmom sedení na ňom :)

4. Bol niektorý úsek cesty nebezpečný z pohľadu ozbrojených prepadov, alebo ste mali niekde ochranné vozidlá?

V Mauretánii nám povedali, aby sme sa nikde nezastavovali a čo najrýchlejšie túto krajinu prešli. Ak by sme aj museli niekde prenocovať, jednoznačne vyhľadať policajtov alebo vojakov, mimo nich spať len tak by znamenalo obrovské riziko. Ináč všade jazdili po našej trase aj ozbrojení vojaci, ktorí dohliadali na našu bezpečnosť.

Aj takýto prevoz je bežný v Afrike.

5. V ktorej africkej krajine si si pripadal podľa ciest a áut tak „najbližšie“ k Slovensku?

To sa nedá porovnať, je to úplne iný svet. Autá sa líšili podľa krajín, niekde prevládali staré Mercedesy, inde zas naopak len staré francúzske autá. Ak aj sme stretli nejaké nové auto, bol to najskôr Hilux, ktorý však vyzeral, akoby mal odjazdené státisíce km, obitý z oboch strán, v hroznom stave.

Výmena filtrov prebiehala niekoľkokrát. Avšak problém neodstránila.

6. Koľkokrát ste dostali defekt a zapadli v piesku?

Defekt sme dostali 3x a všetky razy sme ho dokázali zalepiť na mieste a pokračovať bez výmeny kolesa. Pneumatiky sú, samozrejme, už na výmenu, ale ani raz sme nepotrebovali výmenu kolesa, čo je úspech. Zapadli sme v piesku raz a aj to skôr preto, lebo sme zastavili kvôli autu pred nami.

Bolo treba sa viac rozbehnúť a prejsť cez dunu, avšak auto pred nimi ich zabrzdilo.

7. Mali ste aj nejaké poruchy? Ak áno, ako ste ich vyriešili?

Poruchy asi dve. Prvá, odišlo nám ložisko na prednom ľavom kolese. To však bolo spôsobené tým, že v jednej krajine sme šli kupovať telefónnu kartu a niekto nám ukradol voľnobežku, ktorú sme mali na predku vždy počas jazdy na asfalte odpojenú. Všimli sme si to až neskôr. Keďže však jazda pri púšti znamená veľa piesku, bol to koniec pre ložisko. Obrovským šťastím bol fakt, že pri ceste späť sme brali od jedného účastníka z Levíc náhradné diely domov. On mal zhodou náhod tiež Patrol a obrovskou náhodou mal medzi dielmi aj ložisko.

Druhá porucha bola váha vzduchu. Na konci cesty v Sierra Leone začalo auto strácať ťah. Vymieňali sme vzduchové filtre, ktoré boli po pár tisíc km ako z kameňa, aj palivové filtre niekoľkokrát, no bez stáleho zlepšenia. Až na spiatočnej ceste v Španielsku sme auto nechali v servise zdiagnostikovať a odhalili zlú váhu vzduchu.

Výmena ložiska na mieste, našťastie mali druhé v zásobách od iného účastníka.

8. Pomáhali ste alebo dostali ste pomoc od iných účastníkov?

Jasne, o tom je vlastne celá akcia. Tak isto ako aj nám, tak aj my sme niekoľkokrát pomáhali, či už doplniť palivo, vytiahnuť a podobne. Práve tankovanie bolo ošemetné, na niektorých pumpách nebola k dispozícii vôbec nafta a po minutí bandasiek sme ledva došli do kempu v noci.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 6 obrázkov

9. Ktoré hranice sa prekračovali najťažšie?

Neviem či najťažšie, ale najdlhšie to bolo z a do Maroka. Všade však chceli „všimné“, všade sa platilo navyše niečo.

Aj takto vyzerala kontrola na hraniciach.

10. Koľko dní trvala celá cesta tam a späť?

Celá cesta trvala bez 12 hodín rovné 4 týždne.

11. Ponúkali vám na konci cesty aj peniaze za auto, aby ste šli domov letecky?

Áno, ale my sme auto chceli späť na SK. Ponúkali nám 12-tisíc eur, prakticky všade brali skôr eurá ako doláre.

Aj takto vyzeralo spanie v Afrike.

12. Máš v pláne aj iné podobné súťaže? Zopakoval by si si akciu, ak by sa o 2 roky konala opäť?

Chceli by sme prejazdiť Island, sú tam úseky, ktoré sa môžu prechádzať len v lete. O 2 roky Budapešť-Bamako najprv nemalo byť, ale už sa začína vyberať vstupné. Tentokrát to však už nebude také drahé, auto je viac-menej pripravené, vieme, čo a ako, tentokrát sme platili skôr nováčikovskú daň.