Odpoviem hneď v úvode. Áno, dá sa nájsť také auto. Avšak problematicky. Kauza dieselgate rozbúrila pokojné more merania emisií, spolu s tým prišli do popredia „ekoteroristi“. Nie, nemám životné prostredie na poslednom mieste, ale treba uvažovať logicky. A to v mnohých prípadoch ľudia od stola vôbec nerobia. Z Európy sa stal ďaleko najprísnejší a najnekompromisnejší automobilový trh. Až zbytočne.

Už s príchodom normy Euro 5 dostal každý diesel filter pevných častíc. Benzín s priamym vstrekovaním však produkoval viac pevných častíc, ktoré niekoľko rokov nikoho netrápili. Dnes sa to obracia. Zložitosť zážihových motorov v úprave spalín v niektorých ohľadoch dorovnáva tie vznetové motory.

Ak máte benzín s priamym vstrekovaním paliva bez filtra pevných častíc, pozrite si výfukovú koncovku. Na 99 % je čierna, ako na dieselovom aute bez DPF.

Späť však k odpovedi na otázku, či dnes nájdeme zážihový motor bez filtra pevných častíc, nemecky OPF (Otto Partikel Filter) alebo anglicky GPF (Gasoline Particulate Filter). Skutočne nájdeme. Vo všeobecnosti by tento filter nemuseli mať autá s nepriamym vstrekovaním paliva do sania, takzvané MPI. Tieto motory sú však skoro na vymretie a tiež tu máme výnimky. Taká Fabia aj s motormi MPI po modernizácii je už len s filtrami pevných častíc. Ale napríklad Lexus kombinujúci priamy a nepriamy vstrek filter ešte nepotrebuje. Ešte tu máme Mazdy, tie tiež k benzínom filter nekombinujú.

Nafta bez SCR

Na poli vznetových motorov bez SCR, teda bez vstrekovania AdBlue je to trocha náročnejšie. Neplatí tu pravidlo, že tieto motory zvládnu normu bez SCR a tieto len s SCR (katalyzátor pomáha znižovať oxidy dusíka). Dalo by sa povedať, že väčšie a ťažšie autá ho budú mať skôr. Ale napríklad taký Ford EcoSport s 1,5 dieselom existuje bez SCR. Honda pre Civic „prekopala“ 1,6-litrový diesel a tak je stále bez SCR. Mazda CX-3 má priniesť šalamúnsky princíp. Zvýši zdvihový objem z 1,5 na 1,8 a tým by mala zvládnuť testy bez SCR. Zaujímavé, nie?

Diesel bez SCR je dnes výnimkou. V nákladných autách skoro samozrejmosť už pekných pár rokov.

Netreba však zabúdať na novú prísnejšiu metodiku merania WLTP, podľa ktorej výrobcovia musia testovať autá aj v reálnej premávke, a to so všetkými možnými výbavami. Preto niektoré motory s niektorými líniami výbavy jednoducho dočasne vypadli z ponuky, výrobcovia to nestíhali. Podľa WLTP cyklu a RDE (meranie emisií v reálnej premávke) môže vznetové auto v reálnej premávke vypúšťať 2,1-násobok NOx (oxidov dusíka), čo v laboratóriu. Od roku 2020 má tento faktor klesnúť na 1,43-násobok pri nových autách, čo už diesel vo všeobecnosti bez SCR nezvládne. Veci sa však menia za chodu, čo ešte neplatí, to sa môže časom zmeniť. Pred pár mesiacmi totiž platil miesto 1,43 ešte násobok 1,5.

Regenerácia filtra u benzínu nebude takým strašiakom. Benzínové výfukové plyny majú vyššiu teplotu ako tie vznetové, a tak by k zaneseniu filtra nemalo dochádzať ani pri kratších trasách. Prípadná regenerácia bude rýchlejšia.

Ak by však ľudia od stola neznalí problematiky porozmýšľali nad iným zdanením paliva, nechali automobilky robiť svoju prácu tak, ako to ich vyučení technici zvládnu najlepšie (nemuseli by sa prispôsobovať niekedy nezmyselne prísnym metodikám), a inou formou presvedčovali ľudí o výhodách toho a onoho druhu paliva pre rôzny štýl prevádzky auta, možno by k ničomu podobnému nemuselo prísť. A možno by nevznikol ani žiaden Dieselgate. Ale to už je skôr na polemizovanie. Aký na to máte názor vy?

Zdroj foto: BMW, VW