Najškaredšie auto, ktoré si každý pamätá
Multipla nikdy nebola anonymná. Dvojposchodová predná časť, úzke svetlá a proporcie, ktoré ignorovali takmer všetky dizajnové konvencie, zabezpečili, že ju nebolo možné prehliadnuť.
Zberateľský trh funguje na pamäti. Najcennejšie autá nie sú vždy tie najkrajšie, ale tie najvýraznejšie. Multipla sa zapísala do kolektívneho vedomia silnejšie než väčšina rodinných áut svojej éry. Nie preto, že bola dokonalá, ale preto, že bola iná.
Dizajnová absurdita, ktorá nemá obdobu
Buďme úprimní. Multipla je v mnohých detailoch čistý dizajnový úlet. Diaľkové svetlá sedia nad kapotou na akomsi „špeku“, akoby ich niekto dodatočne dolepil. Výduchy ventilácie v interiéri pôsobia ako kreslený robot z lacného animáku. Madlá dverí pripomínajú kabelku alebo prerastenú vôdzku pre jorkšíra. Volant má tvar, ktorý pripomína tangáče.
A úplný vrchol? Multipla sa dala objednať aj s továrenským bodykitom. Auto, ktoré už v základe pôsobilo ako omyl prírody, mohlo byť za príplatok ešte extravagantnejšie.
O Multiple koloval aj legendárny vtip: „Prečo má Multipla také obrovské okná? No predsa aby každý videl toho blázna, čo si to kúpil!“ Presne tak ju svet vnímal. A presne preto si ju dodnes pamätá.
Keď sa Multipla dostala do MoMA v New Yorku
Kontroverzný dizajn Multiply neostal len terčom vtipov. Fiat Multipla sa dostala do zbierky Museum of Modern Art (MoMA) v New Yorku, jednej z najprestížnejších galérií moderného umenia na svete. Nebola tam ako kuriozita, ale ako príklad radikálneho dizajnového myslenia konca 90. rokov.
Nie každé rodinné auto sa môže pochváliť tým, že skončilo v MoMA. Väčšina áut starne ako spotrebný tovar. Multipla však získala kultúrnu legitimitu aj mimo automobilového sveta.
Multiply miznú rýchlejšie, než si myslíte
Multipla nikdy nemala status budúcej klasiky. Bola lacná, praktická a slúžila bez sentimentu až do úplného konca.
Dnes sa nachádza v poslednej fáze svojho pracovného života. Kusy v zlom stave často dojazdievajú stavbári, robotníci alebo sociálne slabšie rodiny, ktoré riešia lacnú mobilitu, nie historickú hodnotu. Autá sa opotrebujú, zanedbajú, rozpadnú a končia na vrakovisku.
Práve tento proces vytvára budúcu raritu. Každý zaniknutý kus zvyšuje hodnotu tých, ktoré prežijú v dobrom stave.
Generačný zlom: Multipla ako novodobé pankáčstvo
Generácia, ktorá si Multiplu kupovala ako nové auto, k nej dnes nemá silný citový vzťah. Ak aj áno, tak nie v pozitívnom slova zmysle. Pre nich to bol praktický nástroj každodenného života. Skôr spomienka na povinnosti, než na sny. Spomienky na každodenný výsmech od kolegov, susedov či kamarátov navyše dodnes dokážu v kútiku duše zabolieť. Sú radi, že tie časy sú už dávno preč a nechcú sa k nim opätovne vracať ani priznávať
Lenže približne posledných desať rokov vyrástla skupina ľudí, ktorí si Multiplu pamätajú z detstva. Sedeli vpredu na prostrednom sedadle, pozerali cez obrovské čelné sklo a brali jej zvláštnosť ako normálnu súčasť sveta. Pre nich Multipla nebola škaredá. Bola normálna. Dnes dozrievajú do veku, keď si kupujú svoje prvé „hračky“. Multiplu si nekupujú preto, že je krásna. Kupujú si ju zo srandy. Z irónie. Z nadhľadu. Je to novodobé pankáčstvo.
Prísť na zraz veteránov nie na naleštenom kupé, ale na aute, ktoré bolo kedysi všetkými vysmievané a je vysmievané dodnes. Jazdiť niečím, čo sa absolútne nedá brať vážne. V čase, keď väčšina rieši status, dokonalosť a imidž, je Multipla opakom. Je anti-status.
Nostalgia je jeden z najsilnejších faktorov na trhu s veteránmi. Ľudia si nekupujú minulosť preto, že bola objektívne lepšia. Kupujú si ju preto, že bola ich. A keď sa nostalgia spojí s kultom irónie, vzniká špecifická komunita. Multipla síce určite nebude veteránom elegancie, ale veľmi pravdepodobne sa stane veteránom pankáčov.
Kam sa môže Multipla zaradiť?
Ak si chcete predstaviť jej budúcnosť, stačí sa pozrieť na dva etablované veterány - Citroën 2CV a Reliant Robin.
2CV, prezývaný Kačica, bol kedysi považovaný za plechovú chudobu. Dnes je rešpektovaným symbolom.
Reliant Robin bol roky terčom výsmechu. Dnes ho ľudia vlastnia práve preto, že je to totálna absurdita na kolesách. Ešte k tomu nie na štyroch, ale len na troch.
Multipla môže skončiť niekde medzi nimi. Nie ako aristokrat klasickej elegancie, ale ako ironický veterán s vlastnou identitou.
Multipla nebude stáť na zrazoch medzi Jaguarom a Porsche. Bude stáť vedľa a robiť si z nich srandu.
Prevádzkové náklady ako výhoda
Veľká časť techniky Multiply je zdieľaná s inými Fiatmi alebo Alfami. Motory, podvozkové diely či brzdy nie sú exotika vyrobená len pre jeden model. Druhovýroba existuje a ceny sú rozumné. Vrakoviská sú stále plné darcov orgánov.
Horšie je to s interiérom. Ten je špecifický a nezameniteľný. Ak hľadáte budúceho veterána, pozerajte sa najmä po zachovalom interiéri.
Lepkavé plasty: Problém celej éry
Každý kus Multiply trpel jedným typickým problémom. Pogumované plasty časom degradovali a povrch začal byť nechutne lepkavý. Nie je to chyba konkrétneho auta, ale materiálov masovo rozšírených koncom 90. rokov. Paradoxne rovnakým problémom trpí aj Ferrari 360 Modena. Lepkavé tlačidlá a plastové výplne sú hriechom celej éry a netýka sa to len talianskych áut.
Riešenie existuje. Pogumovanú vrstvu možno odstrániť napríklad ponorením do technického benzínu alebo acetónu a následným mechanickým očistením. Pôvodné plasty v dokonalom stave sa však prakticky absolútne nezachovali.
Záver
Fiat Multipla dnes stojí na hranici medzi výsmechom a budúcim kultom. Je dostatočne stará na to, aby sa prvé ročníky už v roku 2028 stali veteránmi, a dostatočne výrazná na to, aby ju história neprehliadla.
Nestane sa investičným jackpotom, ale môže sa stať ironickou klasikou, ktorú si ľudia kupujú nie preto, že musia – ale preto, že chcú. Čisto zo srandy a pretože chcú v ostatných ľuďoch vyvolávať či už cielené pobúrenie alebo úprimné pobavenie.
