Lepenie sa na zadný nárazník
Pri novom aute je to agresívne a nebezpečné. Pri veteráne je to ešte hlúpejšie. Staré auto nemusí mať tretie brzdové svetlo, moderné pneumatiky, ABS ani predvídateľný brzdný účinok pri opakovanom brzdení.
Moderné autá rozmaznali vodičov. Stačí sa dotknúť pedála a auto brzdí ostro, rovno a stabilne. Veterán môže mať bubnové brzdy, slabší posilňovač alebo úplne inú odozvu pedála. Aj keď je technicky v poriadku, brzdí inak než nové auto. Po niekoľkých prudších brzdeniach môže účinok klesnúť a vodič s tým musí počítať.
Preto nie je rozumné zaradiť sa tesne pred staré auto a hneď brzdiť. Vodič moderného auta síce má pocit, že nechal dosť miesta. Lenže dosť miesta pre nové auto nemusí znamenať dosť miesta pre veterán.
Natáčanie na mobil za volantom
Veterány priťahujú pozornosť a to je úplne prirodzené. Pekné staré auto si ľudia radi obzrú, niekto ukáže palec hore, zakýva alebo zabliká. Problém vzniká vtedy, keď sa vodič moderného auta zbytočne dlho drží vedľa veterána vo vedľajšom pruhu, aby si ho obzeral, fotil alebo natáčal na mobil a nevenuje sa pri tom riadeniu.
Veterán pritom môže potrebovať viac priestoru než moderné auto. Môže mať menej presné riadenie, citlivejšie správanie na nerovnostiach, užšie pneumatiky alebo menšie rezervy pri náhlej zmene smeru.
Ešte horšie vyzerá situácia na diaľnici alebo mestskej výpadovke. Moderné auto sa drží vedľa veterána, vodič ho natáča a blokuje priestor, ktorý by inak zostal voľný na núdzový manéver. Ak sa vpredu niečo stane, obaja vodiči majú menej možností.
Predbiehanie za každú cenu
Rozumný vodič veterána, ktorý ide citeľne pomalšie, sa často uhne alebo pustí rýchlejších. Ak však ide normálne 90 km/h, neexistuje žiadny rozumný dôvod riskovať len preto, že pred vami ide staré auto.
Veľmi častý scenár na okreskách vyzerá absurdne. Veterán ide normálne 90 km/h, drží plynulé tempo a nijako nebrzdí premávku. Lenže vodič moderného auta ho aj tak musí silou-mocou predbehnúť, lebo v hlave mu automaticky naskočí jednoduchá rovnica: staré auto rovná sa pomalé auto.
Potom príde ten paradox. Moderné auto s výkonom 70 kW obehne veterán, ktorý má pod kapotou 140 kW, a o pár stoviek metrov sa začne vliecť v zákrutách tridsiatkou tam, kde by sa dalo bezpečne ísť 70 alebo 90 km/h. Veterán už predbiehať nemôže, lebo sú v úseku plné čiary.
Pre vodiča veterána je to otravné aj nebezpečné. Najprv ho niekto zbytočne predbehne a potom mu pokazí všetok pôžitok z jazdy v zákrutách. V lepšom prípade si vodič starého auta len nevychutná úsek, kvôli ktorému vyrazil na okresku. V horšom prípade musí za pomalým autom opakovane brzdiť, podtáčať motor, znovu zrýchľovať a variť brzdy aj motor.
Opravy znamenajú nejazdiť celé mesiace
Vodiči moderných áut majú často uzavreté havarijné poistenie alebo jazdia na aute, pri ktorom sa dá poškodený nárazník, svetlo či blatník jednoducho objednať ako nový diel. Auto ide do servisu, poisťovňa rieši plnenie, servis objedná diely a o pár dní alebo týždňov môže byť auto späť na ceste.
Na veterán sa havarijné poistenie uzavrieť nedá. Ešte väčší problém však predstavujú samotné diely. Nové diely sa už často nevyrábajú. Použité diely už dávno neležia na bežných vrakoviskách a keď sa objavia, bývajú drahé, poškodené alebo na opačnom konci Európy či úplne inom kontinente.
Preto aj malé poškodenie môže pri veteráne znamenať to, že ste na niekoľko mesiacov dojazdili. Najprv treba zohnať diel, potom ho dopraviť, často repasovať, doladiť odtieň, nájsť špecialistu a čakať na termín. Veterány sa neopravujú štýlom „objednáme diel podľa VIN a vo štvrtok si prídete po auto“. Mnohé opravy riešia odborníci, ktorí sa špecializujú na konkrétne značky, renovácie alebo ručnú výrobu detailov.
Aj preto vodič veterána často pôsobí prehnane opatrne. Necháva väčší odstup a vyhýba sa tesným situáciám. Nechráni len staré auto. Chráni dlhé mesiace či dokonca roky práce a diely, ktoré sa už nedajú kúpiť, a často aj kus histórie.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia
